Zajton dnes I.

Chinchew, Quan-zhou, Chüan-chou – to sú niektoré z verzií mena pre 泉州 (Čchüan-čou), čínske Miesto prameňov v juhovýchodnej provincii Fu-ťien (Fu-jian). V stredoveku jeden z najvýznamnejších svetových prístavov, začiatok morskej hodvábnej cesty, križovatka kde sa stretali kultúry a snáď všetky významné náboženstvá. Miesto kde, ako sa učia aj miestni školáci, na konci trinásteho storočia (1292) benátčan Marko Polo, sprevádzajúc mongolskú princeznú na svadbu do Perzie, začal svoju plavbu domov. Vďaka jeho prepisu arabského názvu mesta (Zaytun) dnes používame slovo satén.

Zjednodušená história

Mesto bolo oficiálne založené v roku 718.

Pre predstavu: bol to rok keď Arabi utrpeli porážku v dnešnom Turecku no i keď moslimovia ovládali väčšinu Španielska. Na Slovensku „čierna diera“ medzi Samovou ríšou (do 658) a Veľkou Moravou (od 833).

Časom prebralo prím od južnejšieho nepokojného Kantonu (Kuang-čou, Guang-zhou) a v Polových časoch bolo hlavným prístavom s mnohonárodnou, asi polmiliónovou komunitou.

Čína, Fu-ťien, Čchüan-čou, mapa
Mapa je z Wikipedie

Po dobe najväčšieho rozkvetu počas dynastií Sung a Jüan (mongolská) prišli epidémie moru a inflácia. Situácia podnietila rozsiahle rebélie a zbojstvo. Miestni Muslimovia vytvorili domobranu a povzbudení prvotnými úspechmi sami začali zaberať Fu-ťienské územie. V roku 1366 boli pri Sing-chua porazení miestnym samozvaným vládcom Čchenom (Chen Youding). Ten na to vpochodoval do Čchüan-čou a masakroval cudzincov bez výnimky. Čchen bol porazený až v roku 1368 Mingskou (cisárskou) armádou. Arabi, ktorí v Čchüan-čou predsa zostali, časom asimilovali, prijmúc čínske priezviská i gény.

Do konca dynastie Ming už bol významnejší ako Čchüan-čou susedný Sia-men (Amoy, Xia-men).

Sia-men bol prvý čínsky prístav využívaný Európanmi (Portugalci 1541, neskôr Španieli a Holanďania). Jeho popularite prospel aj fakt, že mingský úrad pre dohľad nad námorným obchodom nebol tu ale v Čchüan-čou.

Ďalší impulz dostal Sia-men v devätnástom storočí po Prvej ópiovej vojne, ako jeden z päť otvorených prístavov požadovaných Britániou. Za Britmi sa sem nasťahovali Francúzi, Nemci a Američania.

Počas ďalšieho striedania dynastií opäť prišla doba miestnych vládcov. V oblasti získal vplyv Čeng Čcheng-kung (Čcheng Čcheng-kchung, Zheng Chenggong), európanmi prezývaný Koxinga. Slávny syn slávneho otca a japonskej matky sa možno narodil v Japonsku, ale v Čchüan-čou prežil časť detstva. Viedol boje proti Mandžuom v Čchüan-čou aj v Sia-mene. Hrdinom sa stal tým, že na výzvu taiwanských Číňanov v roku 1661 napadol ostrov a po roku bojov vyhnal Holanďanov, ktorí ovládali Formosu (Tajvan, Taiwan) tridsaťosem rokov. Krátko na to zomiera a vo vláde nad ostrovom pokračuje jeho syn.

V roku 1683, počas (mandžuskej) dynastie Čching, sily vedené admirálom Š´ (Shi Lang), rodákom z mesta Jin-jiang spadajúceho pod Čchüan-čou, získali Taiwan pre Čínu. Ostrov až do roku 1887 spadal pod Fu-ťien, čo sa prejavilo v prisťahovalectve z pevniny.

Noví prisťahovalci na Taiwan neboli prví, čo opustili juhovýchodnú Čínu. Začiatkom dynastie Ming prebehla vlna súvisiaca s expanziou čínskeho zahraničného obchodu do juhovýchodnej Ázie. Záverom dynastie prišla ďalšia, vyvolaná naopak snahami o jeho umelé obmedzenie.

Celkovo milióny zahraničných Číňanov (i niektorí z tých na Slovensku) udáva svoj pôvod v okolí Čchüan-čou.

Dialekt z okolia Čchüan-čou (Min) stretnete aj ďalších čínskych provinciách. Podľa prízvuku sa dá spoznať, že ten-ktorý obchodník predávajúci tamojšie miestne ľudové výrobky napodiv nie je domáci.

Cez Druhú svetovú vojnu celú oblasť zabrali Japonci. Po ich porážke pokračovala občianska vojna, ktorú vyhrali komunisti. Následne provincia chudobnela blokovaná susedstvom so znepriateleným Taiwanom.

Zmena prišla s politikou Teng Siao-pchinga. Sia-men sa stal v roku 1980 jednou z prvých špeciálnych ekonomických zón. Dlhoročný vysoký rast pocítilo aj Čchüan-čou. Stalo sa Mestom topánok s tisíckami obuvníckych firiem a produkciou v stámiliónoch párov ročne. 40% tenisiek vyrobených v Číne je odtiaľto,to je viac 20% svetovej produkcie.

Veľa sa zmenilo, no vojaci, ceriaci zuby na – po novom – významného investora na druhej strane Taiwanského prielivu, zostali.

Cesta

Dnes sa našinec do Čchüan-čou dostane cez niektoré väčšie európske letisko smer Peking, Šanghaj alebo Hongkong. Tam prestúpi na miestnu linku do Sia-menu.
Čchüan-čou síce má vlastné civilné letisko v Jin-jiang, ale hlavné spoje smerujú inam.

Miestne letisko bolo vybudované vďaka Lajovi Čchang-singovi (Lai Changxing), ďalšiemu slávnemu rodákovi z Jin-jiang. Keď roku 1999 vypukol takzvaný Sia-mensky škandál, odhalilo sa, že Laj bol šéfom organizácie, ktorá do Číny prepašovala a predala tovar za vyše deväť miliárd dolárov. Do korupcie bolo zapletených množstvo funkcionárov, policajtov i bankárov. Samotný Laj s rodinou utiekol do zahraničia. Miestni vás budú presviedčať, že mu to bolo umožnené preto, aby nepadali najvyššie hlavy.*

Laj nie je jediný nepodarený syn. V decembri 2006 sa pri spoločnej akcii Čínskej a Filipínskej polície podarilo v Čchüan-čou chytiť domáceho Šaa (Shao Chuntian), šéfa jedného z východoázijských drogových gangov. Rok a pol predtým boli odsúdení členovia iného gangu pôvodom prevažne z juhu okresu (presnejšie prefektúry alebo regiónu Čchüan-čou).

Cez deň je najpohodlnejšie sa odviezť letiskovým minibusom do klimatizovanej čakárne pri diaľnici a odtiaľ za hodinku-dve klimatizovaným coachom/autobusom na hlavnú autobusovú stanicu v Čchüan-čou. Počas jazdy si možno vychutnáte karaoke spolucestujúcich alebo uvidíte časť filmu. Populárna je komédia o veselom boji dedinčanov s hlúpimi japonskými okupantmi.

Ak by ste pristáli večer treba si rozmyslieť, či cesta neregistrovaným taxíkom stojí za to. Jednak taxikár sa asi bude snažiť ušetriť neplatením diaľničného poplatku a, čo je horšie, popri vedľajších cestách sa vyskytuje dosť opustených objektov na to, aby vaša púť mohla skončiť predčasne.

Počasie

Väčšinu roka je teplo. Teplota nad 35 stupňov tu nie je prekvapením. Aj po búrke teplota klesá len mierne. Klimatizácie bežia naplno a, možno aj vďaka lacnej elektrine, neraz chladia i okolitý vesmír.

Okolo čínskeho Nového roka (január-február) teplota klesne na 5-10 stupňov, výnimočne až k nule. V tom čase zvyčajne zomiera viac starých ľudí. Otázka znie ako to my na Slovensku vydržíme keď býva pod nulou? Odpoveď je jednoduchá: u nás, na rozdiel od južnej Číny, kúrime. V Čchüan-čou majú iba oblečenie a periny. Prípadne silnú lampu v kúpeľni.

Klasický čínsky kalendár je lunárny (s prvkami slnečného). Aby sa, tak ako napríklad židovský, príliš nerozcházal so zemským rokom raz za čas sa niektorý z mesiacov zopakuje v jednom roku dva krát. Preto sa dá počuť „to bolo v roku keď som mala dva krát narodeniny“. Úradne sa používa európska verzia.

Čas je, na rozdiel od Ruska či USA, v celej Číne (oficiálne) jednotný. Slnko vychádza na západe a východe krajiny v rôznu hodinu. Letný a zimný čas neexistuje.

Po krátkej zime príde oteplenie a denné teploty za pár dní atakujú 20 stupňov. Napriek tomu je stále veľmi chladno vďaka neustálemu vetru. Ľudia aj doma nosia vetrovky, ktoré by u nás pasovali na jarnú lyžovačku. Pravidlo „hlavne nohy v teple“ tu nepoznajú.

Raz za rok príde obdobie dažďov. Voda je všade, tečie po uliciach a chodníkoch. Kanalizácia to nezvláda a vracia to, čo jej už patrilo. Deti sedia v gumákoch aj v škole. Prezuť sa do papúč by bolo neúctivé k učiteľom.
V lete mestom prehrmí aspoň jeden tajfún – vietor z Taiwanu. Inak zmeny počasia tu prichádzajú pomalšie ako u nás. Vzduch je vďaka moru vlhký. Šaty sa sušia horšie.

Pohľad z chrámu na more

Koniec prvej časti.

Autor: Tibor Blažko

https://tblazko.wordpress.com/2008/06/01/zajton-dnes-ii/
https://tblazko.wordpress.com/2008/06/18/zajton-dnes-iii/
https://tblazko.wordpress.com/2008/07/21/zajton-dnes-iv/
https://tblazko.wordpress.com/2013/02/02/zajton-po-rokoch/

Kvôli spamu je diskusia uzavretá. Príspevky posielajte cez tblazko@gmail.com.

* Laj bol v roku 2011 vydaný z Kanady do Číny po prísľube, že nebude popravený. V máji 2012 bol odsúdený na doživotie.

Pôvodne publikované na http://cina.exil.sk.

Kvôli spamu je diskusia uzavretá. Príspevky posielajte cez tblazko@gmail.com.

Reklamy