Port Arthur

Keď v Druhej ópiovej vojne (1856-1860) dostávala Čína na frak od európskych mocností, sa v auguste 1860 poručík britského kráľovského námorníctva William C. Arthur kvôli oprave poškodenej lode zastavil v prístave rybárskej osady. Strategicky dôležité prístavné mesto, ktoré tu vzniklo bolo po ňom pomenované Port Arthur, v Číne známe pod menom Lü-šun-kou.

Nachádza sa na juhu Liaodongského poloostrova, zhruba v polovici medzi Pekingom a Pchjongjangom.
Oblasť bola od roku 1858 okupovaná Britániou a Číne sa vrátila v roku 1880.

Bola miestom bojov v Prvej čínsko-japonskej vojne (1894-1895) v ktorej mocnosti zápasili o vplyv v Kórei.
17. septembra 1894 sa stretla v Kórejskom zálive (východne od poloostrova) čínska flotila s japonskou v Bitke pri ústí rieky Ja-Lu. Na obidvoch stranách boli prítomné pancierové i nepancierované parné lode. Japonci mali výhodu rýchlejších lodí a modernejšieho delostrelectva. No ani tak sa im nedarilo prebiť mohutné pancierovanie čínskych lodí. Číňanov zas zradili po zásahu nevybuchujúce granáty. Straty boli na obidvoch stranách, ale priamo v bitke potopené boli iba čínske lode (navyše na druhý deň ešte Japonci potopili nepancierovaný čínsky krížnik, čo sa vrátil hľadať stroskotancov). Po vyčerpaní munície bitka skončila a Číňania sa stiahli do Port Arthuru. Svojou dynamikou (už prvotný útok začal zo vzdialenosti 5,5-6 kilometrov) znamenala prelom vo vedení námorných bojov.
Japonsko pokračovalo v ofenzíve postupne dobíjajúc celú oblasť.
Pozemný boj o Port Arthur začal 20. a vyvrcholil 21. novembra 1894. Počas bojov Japonci zaznamenali minimálne straty, kým Číňania mali vyše 4000 padlých. Útočníci po obsadení mesta, údajne nahnevaní vystavenými zmrzačenřmi telami vojnových zajatcov, podľa niektorých zdrojov pozabíjali vyše 20 000 obyvateľov.

Podľa povojnovej zmluvy podpísanej 17. apríla 1895 Port Arthur (a celý poloostrov) mali pripadnúť víťaznému Japonsku, no krátko na to (23. apríla) európske mocnosti (Francúzsko, Nemecko a predovšetkým Rusko) ho začali diplomaticky tlačiť, aby vrátilo prístav Číne. To najskôr odmietlo, no nakoniec 5. mája súhlasilo s výmenou za finančnú kompenzáciu.

Po okupácii 27. decembra 1897 uskutočnenej Rusmi v snahe predbehnúť ich rozviedkou avizovanú britskú okupáciu si 27. marca 1898 Rusko prenajalo od Číny poloostrov na 25 rokov. Port Arthur opevnilo. Rozvoj zaznamenal aj neďaleký Daľnyj (pre Číňanov dnes Dalián). Vybudovalo sa napojenie na Transsibírsku železnicu. Týmto Rusko získalo strategicky položené a nezamŕzajúce prístavy.

8. februára 1904 Japonci prekvapivo zaútočili na Port Arthur, až s následným vyhlásením vojny a neskoršou dlhodobou blokádou prístavu. Rusi v apríli prístup do prístavu zamínovávali, čo stalo osudným nielen pre dve ruské a dve japonské plavidlá, no i pre admirála Makarova, ktorý iba v marci prebral velenie tichomorského loďstva.
Po obkľúčení prístavu aj z pevniny Rusi (už pod vedením admirála Wilhelma Withefta) dostali príkaz prebiť sa a dostať lode do Vladivostoku. To sa im 10. augusta nepodarilo. Witheft v boji zahynul. Ruské lode boli potopené alebo poškodené a museli sa vrátiť či boli internované v prístavoch v Číne. Jedna po prenasledovaní stroskotala na sachalinskom pobreží.
14. augusta sa vladivostocká posádka (admirál Karl Jessen) v snahe pomôcť z druhej strany stretla s Japoncami v Kórejskom prielive a po strate jedného z troch pancierových krížnikov sa vrátila na základňu.
Nakoniec bol Port Arthur dobitý z pevniny. Podľa rôznych zdrojov tu Japonci stratili 57 až 192 000 mužov. Po kapitulácii bol prístav od roku 1905 v Japonských rukách.

Ruská eskadra plávajúca na pomoc z Baltského mora okolo Afriky nestihla prísť včas. V novej situácii dostala úlohu prebiť sa do Vladivostoku. Aj tento plán skončil pre Rusov neúspechom. Takmer všetky lode boli stratené, s výnimkou troch krížnikov. Z nich najznámejší Aurora bol poškodený a na čas zostal internovaný v Manile.

5. septembra 1905 už bola oblasť oficiálne prenajatá Japoncom a prístav dostal meno Ryojun. Japonsko ju stratilo až porážkou v Druhej svetovej vojne.

23. augusta 1945 Port Arthur zabrali víťazní Sovieti. Po Stalinovej smrti (1953) sa Mao cítil dostatočne silný na to, aby mladšiemu Chruščovovi povedal nie. Čo znamenalo aj návrat Portu Arthur plne pod čínsku správu (11. októbra 1955).

Dnešný Port Arthur administratívne spadá pod Dalian. Stále má vojenský význam, takže pre cudzincov je to takmer Zakázané mesto. Vďaka satelitným záberom zverejňovaných firmou Google sa môžete presvedčiť aj sami, že okrem lodí v prístave kotvia aj ponorky. Ich tradícia má pôvod v školení Sovietmi v prístave v roku 1951. Dnes už má Čína viac ponoriek ako Rusko a pravdepodobne predbehne Spojené štáty ešte v tomto desaťročí.
Už minulý rok sa, aj vďaka Dalianskym lodeniciam, stala (v niektorých parametroch) najväčším výrobcom lodí, keď druhé miesto patrí Južnej Kórei.

Satelitná mapa – ak budete mať štastie uvidíte (čierne) ponorky kotviace (juho)západne od vchodu do pristavu.
Chystá sa múzeum ponoriek (fotka z marca 2007).

Strih: Tibor Blažko

2012 http://ekonomika.sme.sk/c/6412170/cinske-lodenice-nemaju-zakazky-greci-nove-lode-nechcu.html
2013 By weight, 41% of ships built in 2012 were made in China. http://www.economist.com/news/international/21579039-chinas-growing-empire-ports-abroad-mainly-about-trade-not-aggression-new-masters
2013 Many Chinese firms have focused on making ships that are bigger, especially giant container vessels. In contrast, South Korean and Japanese yards have invested in new technologies and advanced engines http://www.economist.com/news/business/21581753-ailing-shipbuilders-test-chinas-commitment-reform-too-sick-sail http://www.economist.com/news/business/21590496-korean-and-singaporean-yards-have-adapted-well-chinas-challenge-deeper-better
2014 http://granitestudio.org/2014/02/15/fatal-firing-the-tragic-story-of-chinas-first-battleship/

Pôvodne publikované na http://cina.exil.sk.

Kvôli spamu je diskusia uzavretá. Príspevky posielajte cez tblazko@gmail.com.

Reklamy