Zajton dnes IV.

Ak chcete skúsiť čínsku kuchyňu zabudnite na čínske reštaurácie u nás

Strava

Sme v južnej Číne takže základom stravy je ryža. Najlepšie guľatozrná, dosť mokrá a lepivá aby nepadala z paličiek. Aby bolo jasné: z paličiek padajú kúsky jedla aj domácim. Len vám ako cudzincovi bude venovaná väčšia pozornosť.
Ak sa vám paličky rozchádzajú zrovnajte si ich konce o vašu misku či tanier.

Ak to ešte neviete: Čínsky juh je ryžový, sever je na rezance.
Takže dole: Bez ryže ani najlepšia gazdiná nenavarí.

Častým pokrmom sú rôzne druhy listovej zeleniny. Alebo ešte raz: zelenina je hlavne zelená a skôr samostatne-listová ako kapustovo-hlávková. Väčšinu nepoznáme, z u nás predávaných sa im podobá čínska kapusta (nie pekingská kapusta).
Zelenina sa konzumuje takmer výlučne varená. Konzumácia surového šalátu, paradajky, nedajbože cibule je barbarstvo. Hrach sa konzumuje ako zelené struky.
Listy sú listy, špenátova gebuzina tu nehrozí.
Málokedy sa zavára, ak už nie čerstvé tak skôr sušené. Suší sa povarené.
Zemiaky, či už obyčajné alebo sladké, patria do kategórie obyčajnej zeleniny. Inými slovami s výnimkou hranolkov v západne ladených reštauráciách netvoria alternatívu k ryži.
Cukor je z cukrovej trstiny, tú kúpite aj čerstvú – na ulici od predavača s mačetou.

Ak máte radi arašidy vysoko pravdepodobne tie z Fu-ťienu. Dostali sa sem s kukuricou a sladkými zemiakmi z Ameriky v 16. storočí a zdomácneli. Tu ich bežne kúpite surové a varíte asi ako fazuľu. Dobré sú aj ako plnka do koláčov.

Novoročné koláče

Ovocia je tu na sto druhov, mnohých tvarov a veľkostí. S niektorými, ako napríklad lyči, sa už môžete zoznámiť aj v našom Tescu, ale pokiaľ tu spoznáte chuť čerstvého, už si ich u nás druhý krát nekúpite.
Častá konzumácia ovocia sa je vraj dokonca nezdravá.

Konzumuje sa množstvo morských produktov, či už rastlinných alebo živočíšnych. To, že u nás vôbec niekomu môže na Vianoce vážne zabehnúť rybacia kosť patrí do kategórie ťažko uveriteľných historiek (ak by aj zabehla veď stačí iba prehltnúť kus zeleniny, ak ani to nezabralo lognúť a podržať pár minút ocot a skúsiť to znovu, ale ísť s tým k lekárovi?).

Morské príšerky, Sia-men

Správne mäso má šľachy, blany, kože a kosti. Cena kostí môže prevýšiť cenu mäsa. Kuracie prsty sú lahôdkou. Naše obedy, kde máte na striedačku čisté kuracie a morčacie prsia, sa považujú za nevhodné pre kĺby. Párky, paštéty alebo salámy, kam sa u nás nemäsité časti stratia, tu veľmi nepoznajú. I keď už sa v obchode objavil aj ten párok.

Dnes sa väčšina svetového bravčového skonzumuje v Číne. Pritom tunajšia cena vzrástla za posledný rok takmer o dve tretiny.

Mlieko už nie je výnimočná lahôdka ako pred štvrťstoročím. Jeho cena sa v poslednej dobe podobá tej u nás, napokon ak bolo rozrobené z prášku ten mohol byť dovezený z Európy.
Vďaka výrobcom ako Danone si tu môžete kúpiť jogurt. Na rozdiel od toho nášho hustého smotanového, tu je klasicky riedky. Je možné, že má znížený obsah laktózy (ale všeobecne jogurt je pre osoby s laktózovou intoleranciou lepšie stráviteľný ako surové mlieko). Na ochutnanie mliečneho syru zatiaľ treba do Pizza Hutu. Alebo Carrefouru v Sia-mene.

Základným vybavenim kuchyne je veľká hlboká panvica (nepotrebuje rovnú rúčku, stačia dve uši) a sekáčik v úlohe noža.
Namiesto našej kuchynskej rúry tu sú populárne elektrické tlakové hrnce s časovym spínačom. Ručné mixéry neexistujú.

Stará kuchyňa

Nielen reštaurácie ale aj lacné bufety mávajú rôzny sortiment. Prečo sa u nás stále opakujú lángoše, lokše, hot-dog a cigánska?

Bufet, Fu-čou

Úspech majú „európske“ pekárničky. To čo produkujú by sme u nás nazvali skôr koláčom ako chlebom. Plnka, ktorá nezískala moje sympatie od prvého zahryznutia je sušené bravčové, výzorovo vlasy.

Európska pekáreň

Tradične sa pije čaj. Miestny čaj z Anxi patrí k tým najlepším celosvetovo. Dokonca nechýbal ani na Bostonskom čajovom večierku.

Anglický výraz pre čaj (tea, čítaj tí) má pôvod z južného Fu-ťienu. Výraz nášmu podobný sa používa v kantonskej i v mandarínskej čínštine.

Zalieva sa horúcou vodou viackrát. Prvým zaliatim sa listy iba umývajú „veď ich zbierajú špinavými rukami“. Čaj sa pije čistý: bez sladidla či mlieka.
Bežným vybavením je čajový stolík: dutá drevenná krabica, zhora so štrbinami, položená na obyčajný stôl, do ktorej sa zbiera rozliata či vyliata tekutina. Ten zložitejší má hadičku do nádoby pod stolom, z bežného treba občas vylievať.

Piť dá sa aj med. Totižto medom je tu niečo ako sladká voda s medovou chuťou.
V teple sa na osvieženie popíja čaj z malých bielych chryzantém (jesenný kvet), ktorý inak má aj liečebné účinky podobné ako náš rumančekový (jarný kvet).

Ako sa na južanov patrí majú obednú siestu spojenú s dopravnými zápchami.

Stolovanie v Číne si plne zaslúži tento názov. Všetky zvyšky sa totižto bežne hádžu na stôl. Obrusy, okrem umelinových, stretnete len v lepších reštauráciách. Tam budete mať aj špeciálny tanierik na kosti a ostatný odpad. Plus teplý vlhký uteráčik na očistenie si prstov. Obidvoje priebežne obsluhou vymieňané za nové.

Ak ste pozvaní na hostinu pripravte sa na možstvo chodov. Konzumuje sa niekoľko hodín. V strede stola býva otočný podnos odkiaľ si beriete na svoj tanier. Najstaršie chody sa priebežne odnášajú a vzápätí ich nahradzujú nové. Počas jedla sa nalieva a pripíja. Pokiaľ chcete môžete odmietnuť alkohol s tým, aby ho druhí vypili na vaše zdravie. Záver pohostenia spoznáte podľa toho, že prinesú ovocie. Po ňom sa osadenstvo rozíde, prípadne mužská časť pokračuje kartami a popíjaním ryžovej pálenky.
Ak je hostina v reštaurácii budete mať vlastnú izbu s vlastým wc (samozrejme wc je osobitná miestnosť), kruhovým stolom a televízorom pripraveným na karaoke.
Pripravte sa na to, že pri jedle sa mľaská, sŕka i grgá. Dámy sú zvyčajne tichšie. Určite sa nesnažte všetkých tromfnúť. Nie je totiž pravda, že zvuky pri stolovaní bežne robia všetci Číňania. Skôr podľa nich „spoznáte burana“. Ak by ste mali prarodičov z kedysi lepšie situovaných rodín tak by vás učili, že je neprípustné dokonca cinknutie príborom o tanier pretože pripomína žobráka, ktorý chce klopaním na prázdnu misku zohnať niečo pod zub.
Keby by sa počas jedenia nebodaj niečo rozbilo spomeňte naše „črepy prinášajú šťastie“. Tu je to totiž naopak.

Záver

Minulý rok obyvatelia Sia-menu petíciou, demonštrovaním a zaslaním vyše milióna SMSiek protestovali proti vybudovaniu chemickej továrne na výrobu paraxylénu. Továreň mala byť postavená tajwanským podnikateľom. Projekt za 1,4 miliardy dolárov, ktorý mohol zdvojnásobiť HDP mesta a mal podporu miestneho straníckeho šéfa, bol skritizovaný v celoštátnom straníckom denníku a nakoniec pozastavený.
Zhruba v rovnakom čase podpísal štátny Sinopec spoločný podnik s americkým ExxonMobile a arabským Saudi Aramco za 5 miliárd dolárov. Závod, vyrábajúci okrem iného aj 700 000 ton paraxylénu ročne, bude umiestnený v Čchüan-čou.

Tohtoročná tlačová správa (v angličtine)

A vojenská posádka z centra mesta nedávno zmizla. Miesto, kam pred štvrťstoročím chodilo okolie zadarmo pozerať armádne premietanie civilných filmov je dnes ráno o trochu tichšie.

Koniec poslednej časti.

Novoročný koncertNovoročné divadlo

Video
YouTube – woodstock in china pouličný koncert

Autor: Tibor Blažko

https://tblazko.wordpress.com/2008/05/12/zajton-dnes-i/
https://tblazko.wordpress.com/2008/06/01/zajton-dnes-ii/
https://tblazko.wordpress.com/2008/06/18/zajton-dnes-iii/
https://tblazko.wordpress.com/2013/02/02/zajton-po-rokoch/

Pôvodne publikované na http://cina.exil.sk.

Kvôli spamu je diskusia uzavretá. Príspevky posielajte cez tblazko@gmail.com.

Reklamy