Krátky príbeh z Čchüan-čou
V Čchüan-čou žil bohatý a lakomý kupec, ktorý mal dcéru. Tú raz stretol obyčajný mládenec a obaja si hneď padli do oka. Mladík išiel do domu jej otca a ponúkol, že za odmenu vyleští jeho bronzové zrkadlá. Jedno z nich pritom naschvál poškodil. Aby mohol škodu nahradiť predal sa mu za otroka. Takto sa mohol s dievčaťom stretávať častejšie. Nakoniec obidvaja od otca ušli a zobrali sa.
Toľko príbeh.
Bohatý a lakomý kupec sa v histórii Čchüan-čou určite našiel.
Aj spomínané bronzové zrkadlá v starej Číne existovali, i keď podľa doteraz nájdených nálezov patriacich rôznym starovekým civilizáciám neboli čínskym vynálezom.
Ich zadná strana mohla byť bohato zdobená, čo bol dôvod vyššej ceny.
Aby sa predná strana dala používať ako zrkadlo bolo ju treba leštiť.
Sklenenými sa začali nahradzovať počas poslednej dynastie Čching (Qing).
Takisto v Číne bola možnosť riešiť dlhy predajom seba či rodinných príslušníkov. Dokonca by sa našli aj otroci privezení z Afriky. Otroctvo zaniklo zákonom až v roku 1910 (formálne 1906), počas panovania Posledného cisára.
Čína je „zemľja boľšája“ a novinky z centra sa v nej i dnes šíria konečnou rýchlosťou.
Navyše prišla revolúcia (1911), osamostatnenie sa Sin-tiangu (Xinjiang) a dnešného/severného Mongolska (1911), zmena cisárstva na republiku (1912), návrat dalajlámu do Tibetu (1913), obdobie miestnych vládcov (1916-193x), občianska vojna (1927-1950), čínsko-japonská vojna (1937-1945), …
Preto na niektorých miestach otroctvo reálne existovalo dlhšie (odhad 4 milióny detských otrokov v Číne 1930 je, dúfam, prehnaný).
Ak nepočítame komunistické pracovné tábory legálne otroctvo (i nevoľníctvo) sa asi najdlhšie udržalo v Tibete. Tohtoročná čínska stranícka tlač v článku venovanom poslednému dalajlámovi píše:
„Milión tibetských otrokov zažilo skutočnú demokraciu, slobodu a ľudské práva po Mierovom oslobodení Tibetu (v 1951). … Exiloví Tibeťania, ktorí trpia jazykovými a citovými bariérami, … bývajúci v chudobných štvrtiach … sa netešia žiadnym ľudským právam.“
V skutočnosti tibetských otrokov (nerátam nevoľníkov – používame naše výrazy, pritom nevoľník v Tibete mohol vlastniť pôdu, dokonca mať sluhov) bolo menej a po „Mierovom oslobodení Tibetu“ sa ich situácia dramaticky nezmenila. V „Sedemnásťbodovej zmluve“ sa spomína „zotročený tibetský ľud“ no (s výnimkou zahraničnej politiky) miestny politický a náboženský systém má zostať nezmenený. „Životné podmienky ľudu majú byť zlepšované krok po kroku v súlade s aktuálnymi podmienkami v Tibete.“
Takže zrušenie otroctva nakoniec prišlo až v roku 1959, keď (počas neúspešného povstania) dalajláma odišiel do exilu.
Stručne zhrnuté: to, či príbeh z Čchüan-čou budete pokladať za pravdivý je len na vás.
Autor: Tibor Blažko
http://foreignpolicy.com/2016/09/02/did-chinese-civilization-come-from-ancient-egypt-archeological-debate-at-heart-of-china-national-identity/ Does Chinese Civilization Come From Ancient Egypt?
https://sinopsis.cz/bol-stary-tibet-peklom-na-zemi/
Pôvodne publikované na http://cina.exil.sk.
Kvôli spamu je diskusia uzavretá. Príspevky posielajte cez tblazko@gmail.com.
Portál do života v Číne 