Východ


Miesto: stredne veľký obchod s celoskleneným výkladom.
Čas: okolo obeda.
Vošiel som a chvíľu si prezeral ponuku. Nenájdúc niečo zaujímavé som chcel vyjsť na ulicu. Medzitým ale niekto prevesil cez dvere, ktorými som vošiel, akúsi ceduľu čitateľnú z ulice. Asi bude obedná prestávka a nechcú aby do obchodu vchádzali ďalší zákazníci.
Spodná strana cedule bola asi meter nad zemou takže som sa, prichádzajúc k nej, zohol, že ju svižne podleziem. Jedným okom som zazrel ako ľudia pri neďalekej pokladni začínajú trpne ceriť zuby a vystierať ruky dlaňami smerom ku mne.
Prvé čo ma napadlo, že si myslia, že chcem odísť bez zaplatenia.
Nič som neukradol, nemusím utekať. Tesne pred ceduľou som sa zastavil a začal som sa pomaly vystierať. Oni sa uvoľnili a vracali sa do prirodzenej polohy.
To ma pobavilo.
Skúsil som krátky pohyb dopredu a dole. Opäť zúfalé ksichty s predpažením.
Akurát teraz som si už všimol odlesk na skle predo mnou: takže nielen ceduľa, tie celosklenené dvere dakto zavrel a prítomní chceli cudzincovi naznačiť, že si otrepe hlavu.
Narovnal som sa. Pritom som za pokladňou zbadal otvorené dvere. Okamžite mi zaplo, že to sú tie, ktorými som prišiel a to čo som doteraz robil bol pokus prejsť cez výklad.
Na chvíľu som zdvihol ruky. S výrazom „dobre, keď vám to tak vadí dnes ešte odídem dverami“ som obídúc pokladňu pomaly vyšiel na horúcu ulicu.

Zľahka prifarbil: Tibor Blažko

Pôvodne publikované na http://cina.exil.sk.

Kvôli spamu je diskusia uzavretá. Príspevky posielajte cez tblazko@gmail.com.

Reklamy