Olympijský rok II

Olympijský oheň, zemetrasenie

Keď bol v Grécku zapaľovaný olympijský oheň podarilo sa počas príhovoru protestujúcemu vytiahnuť transparent. Čínska televízia to stihla strihnúť.
To, že počas putovania pochodne sa ju skúšali niektorí uhasiť v Číne tajomstvom nebolo. Naopak, neviem či u nás sa spomínalo, že vo Francúzku sa ju pokúšali vytrhnúť postihnutej dievčine. Toto čínsku verejnosť dosť naštvalo.

Navyše sa na internete objavila fáma, že šéf francúzskej spoločnosti Carrefour je proti olympiáde v Číne. To Číňanom stačilo na to aby sa pred obchodmi Carrefouru objavili demonštrácie. Niektorí naberali mrazené potraviny do vozíka a dlho sa s nimi prevážali, nakoniec nechajúc plný vozík v predajni. Tržby Carrefouru vtedy v Číne klesli o desiatky percent. Na internete sa objavovali zoznamy ďalších údajne protičínskych firiem, ktoré by sa patrilo bojkotovať. Jeden Američan dostal do zubov, keď ho omylom považovali za Francúza.
Vedenie Carrefouru ako protiakciu nasadilo zamestnancom čelenky s olympijským symbolom. Ale museli ich stiahnuť po proteste organizátorov, ktorí namietali porušovanie ochrannej známky.

Olympijský oheň dostal ochranku hodnú ústavných činiteľov. Austrálsky premiér, predtým ako mala pochodeň doraziť do jeho krajiny, varoval, že v Austrálii nemajú žiadne právomoci chytať sa domácich.
Pochodeň v nejednej krajine vítalo množstvo čínskych študentov. V Južnej Kórei si dokonca podali miestneho protestujúceho.
Keď sa v USA postavili proti sebe Číňania a Tibeťania skočila medzi nich mladá Číňanka s návrhom, nech si najskôr podiskutujú o čo vlastne ide. Odvtedy je doma všeobecne známa pod nálepkou zradkyňa.
Číňan, ktorý sa na blogu počudoval ako pri takomto raste nacionalizmu v Číne sa tam majú menšiny cítiť ako doma, môže na tam zverejnenú emailovú schránku rovno zabudnúť.

Nakoniec sa oheň úspešne dostal do Číny a začal svoju púť provinciami.

Do toho prišlo séria silných zemetrasení v Sečuáne a okolí.

Chvíľu by sa zdalo, že o nič neide. Na internete sa objavilo zábavné video z internátu v hlavnom meste provincie, kde sa študent schovával pod roztraseným stolom a neskôr vykukol z okna. Z toho bolo jasné, že celý čas bol na x-tom poschodí a ani sa neunúval opustiť budovu.

Až potom začali prichádzať správy o spadnutých budovách a rastúcom počte obetí.

Armáda bola nasadená okamžite.
Premiér neváhal a letel na miesto nešťastia zakričať do ruín aby sa nebáli, deduško Wen je tu. Vedľa neho sa objavil miestny potentát, ktorý sa vyškieral celý šťastný aká návšteva ich navštívila. V internetových diskusiách mu bola vyčítaná bezcitnosť. Neskoršie tlač ospievala ako sa na zasadaní k téme zemetrasenie funkcionár mysliac na obete rozplakal ako Clintonová.

Svet, ako už býva zvykom, rýchlo ponúkol pomoc. Záchranári boli odmietnutí, s tým, že nepoznajú jazyk a mohli by byť ohrození ďalšími otrasmi. Neviem prečo inde doteraz na takéto problémy v podobnej situácii nemysleli.
V Číne bolo oficiálne jasné, že s nešťastím sa vedia hrdinsky vysporiadať sami.

Zahraničná materiálna pomoc bola vítaná.
Teda okrem prípadu, keď mala japonská armáda letecky doviezť chýbajúce stany či iný materiál. Vláda najskôr súhlasila, neskoršie ale bola akcia zrušená. Údajne kvôli tlaku verejnej mienky dlhodobo nepriaznivo naklonenej Japoncom. (Nie je to až tak dávno čo sa Číňania odreagovali ničením japonských tovární a iného japonského majetku v Číne.)

Keď už spomíname Japonsko: asi o mesiac po tragédii v Číne bolo silné zemetrasenie aj tam. Našťastie bez podobných následkov.

Sečuán je provincia odkiaľ štartujú kozmické rakety, sú tam atómové elektrárne, armáda má atómové základne a nie až tak ďaleko od epicentra zemetrasenia bola vybudovaná najväčšia priehrada sveta. Je možné, že odchytávanie cudzincov v oblasti mohlo mať súvis s týmito objektami. Aj bez krízovej situácie je dokonca kreslenie si máp v Číne postihnuteľné.

O čom sa začalo na internete hovoriť boli fotografie spadnutých budov. Často to boli školy či iné objekty za štátne peniaze. Podľa záberov na kovovú výstuž v ruine sa aj v zahraničí uvažovalo o poddimenzovaní stavieb v seizmickej oblasti. Výstava fotografií z miesta nešťastia nemala v Číne dlhé trvanie.

Ďalej sa hovorilo o tom, že varovania seizmológov o pravdepodobnosti zemetrasenie sa ignorovali.
A populárnou témou bol prechod žiab postihnutým mestom pár dní pred zemetrasením. Vtedy v televízii živý expert odmietol obavy roľníkov, že žaby tušia niečo zlé a vyzdvihol fakt, že vďaka boju so znečistením ich bolo veľa a že dnes sa už nemusia báť prejsť mestom lebo ich niekto hladný zje.
Neskoršie keď sa vyrojili žaby v inej provincii na pobreží vystúpil ďalší expert s tvrdením, že tentokrát naozaj o nič neide. Napriek tomu niektorí radšej prespali v stane. A na internete sa objavila myšlienka, že by bolo užitočnejšie chovať žaby ako takýchto odborníkov. Našťastie druhý krát sa žabia hrozba nenaplnila.

Po zemetrasení prepukla v Číne vlna pomoci postihnutým. Organizovali sa rozsiahle zbierky. Slávne osobnosti nešetrili vlastnými miliónmi. Z nich najznámejší je u nás asi Jackie Chan, ktorému charita nebola cudzia ani predtým. Situácia bola rajom podvodníkov, ktorý si chceli zvýšiť stav na vlastnom konte. [Kde skončili peniaze? viac ako 80% pripadlo štátu.].
Opisovaný bol príbeh ženy, ktorá sa dočasne vykašlala na vlastnú rodinu a išla do Sečuánu robiť dojku pre siroty.
Internetové diskusie boli aj o tom ako si adoptovať deti čo prišli o rodičov. Bohužiaľ sa zdá, že skutočných adopcií už bolo menej. Aj preto, že málokto mal dosť guráže starať sa o fyzicky postihnuté dieťa.
Rodičia, čo prišli o deti dostali plošné povolenie mať ďalšie. Normálne sa v prípade smrti alebo postihnutia žiada o dieťa nad limit individuálne.

Ľudová tvorivosť hľadala vysvetlenie všetkých udalostí.
Okrem tradičnej povery to tom, že sa bohovia nahnevali a za chvíľu príde k ďalšiemu striedaniu dynastií sa objavila teória, že ide o kliatbu spojenú s olympijskými maskotmi.

Ako asi viete Čína si za maskota Olympiády nevybrala pre ňu typického draka. Na rozdiel od východnej Ázie, inde vo svete je drak skôr zápornou postavou. Odvážne si zvolila maskotov niekoľko. Suvenírový biznis s nimi prepukol už roky pred Olympiádou, až tesne pred ňou sa začali vo väčšom naháňať výrobky čo porušovali autorské práva.
Na každého maskota sa neznámemu tvorcovi podarilo našiť niektorý z dovtedajších problémov. Pre postavičku odvodenú od tibetského zvieraťa alebo ďalšiu s ohnivými vlasmi to nebol veľký problém. Spojiť inú z nich s vlakovým nešťastím už chcelo trochu fantázie.

Pozadu nezostal ani jeden z hongkongských astrológov. Prišiel s teóriou, že tento rok bude pre krajinu nešťastný pretože znamenie v ktorom sa narodili čínsky prezident i premiér sa s potkanom neznáša.

S prichádzajúcou Olympiádou sa na nedávne problémy pomaly začalo zabúdať.

Autor: Tibor Blažko

https://tblazko.wordpress.com/2009/01/25/olympijsky-rok-i/
https://tblazko.wordpress.com/2009/02/06/olympijsky-rok-iii/
https://tblazko.wordpress.com/2009/02/14/olympijsky-rok-iv/

Písané z pamäte, bez poctivého dohľadávania faktov. Je možné, že sa mýlim, prípadne niečo ešte skorigujem (čo robievam aj v iných prípadoch).

Pôvodne publikované na http://cina.exil.sk.

Kvôli spamu je diskusia uzavretá. Príspevky posielajte cez tblazko@gmail.com.

Reklamy