Olympijský rok IV.

Dojčenské mlieko

S končiacou Olympiádou sa skončila cenzúra „žiadne zlé správy“. Neskoršie bola nahradená štýlom „zlé správy radšej najskôr v oficiálnej verzii“.

Uvoľnenie pomohlo postupne zverejňovanému škandálu s dojčenským mliekom obsahujúcim chemikálie.
V porovnaní s predchádzajúcimi problémami v tomto roku tento bol horší o to, že nešlo ani o prírodné nešťastie ani o nepriazeň cudzích.

Nebol to prvý problém s dojčenským mliekom v Číne.
Pred pár rokmi sa predávalo mlieko, ktorému chýbali požadované výživové hodnoty. Takže deti na ňom vyrastajúce neprospievali a v pomere k malému telu mali väčšie hlavy. Zomrelo ich vtedy viac ako sa zatiaľ priznalo v minuloročnom prípade.
Kupovali ho menej majetní. Typicky chudobní roľníci z vnútrozemia, ktorí neraz nechávali deti prarodičom a sami išli na rok pracovať na pobrežie.
Vtedy si mnohí Číňania ešte mohli povedať, že to je problém lacných šmejdov a ich sa to nemôže týkať, oni deťom kúpia to najlepšie.

Tento krát prvé správy menujúce výrobcu dojčenského mlieka obsahujúceho chemikálie hovorili o Sanlu, značkovom výrobcovi v Číne.
Sanlu ako prvý z branže dostal začiatkom roka 2008 národnú cenu za vedeckotechnologický pokrok.
Ľudia si Sanlu pamätali ako darcu potravín pre obete zemetrasenia.
Centrálna televízia ešte na začiatku septembra v reportáži ho odporúčala ako kvalitu.

Keď v roku pred Olympiádou pokapali na chemikálie v čínskom krmive západniarske psy a mačky bol popravený šéf dozorného orgánu a Čína ubezpečovala, že problém bol do budúcnosti vyriešený. V skutočnosti pokračoval ďalej.

Ľudia na Slovensku, skvele informovaní našou tlačou, sa v internetových diskusiách čudovali, ako mohol niekto vedome dávať chemikálie do sušeného dojčenského mlieka.
Do obyčajného mlieka riedeného vodou sa pridával relatívne lacný proteínový prášok. Takto bolo možné mliekárňam predávať viac akože kvalitného mlieka pri nižších nákladoch. Týmto sa niektorí dodávatelia mlieka snažili obabrať stanovené maximálne výkupné ceny.
Problém bol, že prášok neobsahoval len proteín ale aj iné chemikálie, predovšetkým melamín bohatý na dusík. Jeho prítomnosť stačila pri štandardných testoch na vyvolanie dojmu vysokého obsahu proteínov.
Nejakú dobu to fungovalo. Dospelý ľudia by museli skonzumovať veľké množstvo mlieka aby sa to u nich prejavilo.
Zle prišlo keď sa prášok dostal do mlieka použitého na výrobu toho dojčenského. Malým deťom sa začal v obličkách tvoriť piesok až kamene a preto mali problémy s močením. Čo mi tvrdil kolega zo skúsenosti jeho (už dospelejšieho) brata s obličkovým kameňom tento stav je sprevádzaný veľkou bolesťou. Akurát dojčatá to nevedia povedať a to, že často plačú sa považuje za celkom normálne.

Sanlu o tom, že niečo nie je v poriadku tušil už dávnejšie. Minimálne odvtedy čo ho krátko po ocenení jeden rodič obvinil z toho, že zdravotné komplikácie dieťaťa mali pochádzať z ich mlieka. Keďže asi netušil o čo naozaj ide mliekáren ho ukecala krabicami mlieka.

Postupne sa však hromadili ďalšie prípady.
Dokonca v jednej televízií sa krátko pred Olympiádou vysielala reportáž o problémoch niekoľkých detí, pravdepodobne spôsobených mliekom od jedného nemenovaného výrobcu.

Jeden novinár spomínal, že keď sa dozvedel o probléme vzhľadom na predolympijskú cenzúru ho nemohol publikovať. Rozhodol sa aspoň informovať dobrých známych, aby ich deťom kupovali mlieko od iných výrobcov. To ešte netušil, že Sanlu nebol zďaleka jediný prípad.

To, že niečo je zle sa dozvedel ešte pred Olympiádou aj menšinový vlastník z Nového Zélandu. Podľa jeho vyjadrenia sa usiloval o zverejnenie ale vraj neuspel ani u vedenia provincie. Nakoniec po až po niekoľkých týždňoch, zapojenia novozélandskej diplomacie a politiky oblúkom cez Peking sa konečne niečo pohlo.

Oficiálne sa tvrdí, že Sanlu kontaktoval úrady až ôsmeho septembra.

Zverejnil sa zoznam ďalších výrobcov, ktorý postupne prekročil dve desiatky. Medzi nimi aj u nás známy Nestlé. (Podľa posledných správ testy v produktoch dcérskej firmy Danone melamín nenašli, aj keď niektorí rodičia tvrdili, že ich deti pili jej výrobky a následne mali problémy.)

Deti sa dávali hromadne kontrolovať ultrazvukom. Nemocnice pracovali na zmeny. Premiér zakrátko sľúbil pre všetkých vyšetrenia zadarmo. Ešte raz: pre deti zadarmo vyšetrenia, nie liečbu.
Oznámilo sa úmrtie niekoľkých dojčiat. Na internete sa objavil smutný list údajne matky jednej z obetí. Potom ako jej dieťaťu diagnostikovali kamene a povedali jej vysokú cenu liečby, zobrala dieťa domov a to zakrátko zomrelo.
Po mesiacoch postupného zverejňovanie čísel sa počet detí s problémami priblížil tristotisícom.

Rodičia prešli na dovážané výrobky alebo tradičný ryžový vývar.
Úrady rozbehli kontrolu výrobkov. Správny politik verejne logal mlieko aby dokázal, že už je opäť zdravé. Ani to nepomohlo a Sanlu nakoniec skrachoval.

Keď sa zdalo, že mlieko nemôže mať problém objavil sa melamín v ďalších živočíšnych výrobkoch. Dôvod: zázračný prášok našiel uplatnenie ako krmivo pre zvieratá.

Rok neskôr, 18. novembra 2009, zadržala čínska polícia viac ako 5 ton nového mliečneho prášku zmiešaného s melamínom.

Úrady v Šanghaji zatvorili mliekareň a zatkli troch manažérov, a ďalšie prípady.

Pre ukľudnenie bolo dobré obrátiť pozornosť verejnosti iným smerom.
Trochu pomohol úspešný výstup čínskeho kozmonauta do vesmíru. Bol to úspech Číny i keď strih jeho skafandra pripomínal sovietsku módu.
Plánované využitie akcie na reklamu mliečnych výrobkov sa radšej nekonalo.

Vhod prišlo aj tridsaťročné výročie reforiem.
Prezident zabehol na kus reči do dediny, kde to začalo. Miestni roľníci sa vtedy rozhodli, že už ich nebaví hladovať. Riskujúc spísali tajnú dohodu o tom, že sa vykašlú na kolektivizáciu. Ak by niektorí boli uväznení alebo popravení, ostatní sa budú starať aj o ich deti. Nakoniec im to vyšlo, produktivita zázračne stúpla a dnes sú vzorom.

Ešte v septembri noviny hrdo písali o rozdiele medzi živelným kapitalizmom na západe a plánovaným v Číne.
Ale kríza zasiahla aj sem. Exportu sa darilo menej, hospodársky rast spomalil. Prácu stratili desiatky miliónov ľudí.

Vláda sa snažila zastaviť prepad cien bytov. Keď jedna známa kúpila pred pár dňami dvadsaťročný štvorizbový panelákový byt v Šanghaji v prepočte na slovenské koruny mi to vyšlo cez štyri milióny. Splácať ho bude dvadsať rokov s úrokom štyri percentá.

V poolympijskom uvoľnení sa objavili protesty, aj neanonymné.
Z nich asi najkurióznejší bol prípad keď sa zhruba stovka ľudí nespokojných s ohodnotením vybrala demonštrovať. Boli medzi nimi nielen radoví zamestnanci ale aj ich šéfovia. Nakoniec to skončilo poškodením štátneho i straníckeho majetku. Čo bolo najzaujímavejšie protestujúci boli policajti.

Tým sa končí môj výber z čínskych udalostí v roku potkana.
Ešte pred jeho koncom dvaja práškoví bratia dostali trest smrti a riaditeľka Sanlu doživotie.

Autor: Tibor Blažko

https://tblazko.wordpress.com/2009/01/25/olympijsky-rok-i/
https://tblazko.wordpress.com/2009/01/31/olympijsky-rok-ii/
https://tblazko.wordpress.com/2009/02/06/olympijsky-rok-iii/

Písané z pamäte, bez poctivého dohľadávania faktov. Je možné, že sa mýlim, prípadne niečo ešte skorigujem (čo robievam aj v iných prípadoch).

Pôvodne publikované na http://cina.exil.sk.

Kvôli spamu je diskusia uzavretá. Príspevky posielajte cez tblazko@gmail.com.

Reklamy