Čínsky Kolumbus II.


Pre výpravy sa vybudovala flotila. Miesto kde boli lodenice sa dá nájsť ešte dnes.

Flotila sa skladala z asi troch stoviek lodí. Tie najväčšie mohli mať podľa dobových popisov okolo sto štyridsať metrov.
Pravda, dnešní autori, aj čínski, tvrdia, že rozmery lodí boli menšie, podľa niektorých iba polovičné. Každopádne o sedemdesiat rokov neskôr mal Kolumbus iba tri lode s dĺžkou od pätnásť do osemnásť metrov na ktorých bolo rádovo desiatky námorníkov.
Počet ľudí v Čengovej výprave bol niekde medzi dvadsať a tridsať tisíc.

Porovnanie lodí

Výprava bola dobre zásobená. Viezla si zo sebou potraviny a vodu na niekoľko týždňov. Dokonca niektoré lode niesli sudy so zeminou v ktorých mohli dopestovať čerstvú zeleninu. (Nedôvera k strave v cudzine vydržala čínskym turistom dodnes.)

V čom sa ešte Čeng líšil od Kolumba bol fakt, že plával viac v blízkosti pobrežia.

Kam všade sa Čeng na svojich siedmych (väčšinou sa udáva sedem) výpravách (1405 az 1433) dostal nie je isté pretože záznamy z posledných dvoch boli zničené.

Rozhodne naňho ako na svojho zakladateľa dodnes spomínajú viaceré muslimské komunity v juhovýchodnej Ázii.
Pritom, napriek svojmu vierovyznaniu, pred treťou cestou navštívil vo Fu-ťiene chrám taoistickej bohyne Mazu.

Určite vieme, že doplával na Srí Lanku. Tu zajal príliš hrdého kráľa aj s rodinou a zobral ich do Číny aby sa poklonili cisárovi. Spolu s nimi pravdepodobne cestoval aj Budhov zub, vzácna relikvia o ktorú usiloval ešte Kublajchán, zakladateľ dynastie Jüan.
Ten mu vtedy usporiadal slávnostné privítanie, no v skutočnosti dostal iba falzifikáty.
Kráľ aj so zubom sa vrátil domov pri ďalšej Čengovej výprave.

Čcheng sa postupne dostával až do východnej Afriky. Priniesol cisárovi žirafu. (Podľa https://www.sciencenews.org/blog/wild-things/giraffes-sailed-medieval-china africká žirafa bola čínsku loď nalodená v Bengálsku.)

Splnil si aj svoj muslimský sen a, tak ako kedysi jeho otec i dedo, navštívil Mekku.
Tu je zopár príkladov ako si rôzni autori predstavujú Čengove cesty.

Verzia 1

Verzia 2

Verzia 3

S čínskymi cestami je spojený aj popis červenovlasých Európanov. Názor, že ich stretli v (západnej) Európe je menšinový.
V drvivej menšine sú aj názory tvrdiace, že posledné cesty nesmerovali na západ ale na východ do Ameriky.
To, že Číňania sa doplavili na západoamerické pobrežie je v zásade možné, ale nepoznám dôkaz toho, že ak aj sa to stalo musel to byť Čeng.

Menzies 1421

O Číňanoch z tohto obdobia, ktorí boli v Amerike sa všeobecne iba špekuluje. Napríklad na základe podobností niekoľkých slov éry Ming a ich indiánskych ekvivalentov.
čo odmietajú Menziesa vidia vtedajšie cesty len ako opakovanie arabských.

Po smrti cisára už jeho nasledovníci nezdieľali názor, že Čína by mala objavovať (či podmaňovať) svet (nezabudnime, že lode neboli ozbrojené zbytočne). Na Dvore opäť začali víťaziť konfuciánske zápecnícke tradície, ktoré viedli k obmedzeniu podpory pre moreplavbu (zničenie záznamov o výpravách sme už spomenuli), námorného obchodu (dokonca obchod ako taký je v klasickom konfuciánstve prijímaný s nevôľou) a neskoršie až uzavretiu sa Číny.

Čeng sa ešte vydal na svoju poslednú plavbu, počas ktorej pri ceste domov zahynul. Ako správny námorník bol pochovaný na mori. V Číne má len symbolickú hrobku v arabskom štýle.

Pravdepodobne nepoznáte mnoho ázijských moreplavcov, no z detstva si snáď pamätáte legendárneho Sindibáda. Podľa rozprávky to bol muslim z Basry, ktorý absolvoval sedem ciest. Muslimom bol a sedem ciest absolvoval aj Čcheng. Že jeho skutočné meno bolo Ma už viete. Snáď vás zaujme jeho krstné: Sanbao.

Strih: Tibor Blažko

https://tblazko.wordpress.com/2008/12/02/cinsky-kolumbus-i/

http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/asia/china/11597149/Builders-unearth-ancient-shipyard-of-Chinas-Columbus.html

Pôvodne publikované na http://cina.exil.sk.

Kvôli spamu je diskusia uzavretá. Príspevky posielajte cez tblazko@gmail.com.

Reklamy