Skutočné Urumči

Nedávne etnické nepokoje obrátili pozornosť svetovej verejnosti na hlavné mesto Ujgurskej autonómnej oblasti Sin-ťiang (Xinjiang) na západnej ČĽR.

Aj keď oficiálne čísla mŕtvych podľa národností neboli zverejnené, väčšinou sa udáva, že obete boli predovšetkým Číňania (Chani, Hani), ktorých zabili Ujguri (dosť možné nie z Urumči).

Dodatočné čísla: 137 Chanov,45 Ujgurov,1 Hui.

Pre nás je jasné, že Číňania sú novoprišelci a kolonizátori pôvodného, predovšetkým ujgurského, obyvateľstva.

Pritom viacerí z nich tam žijú dlhodobo a masový príval cudzincov do Sin-ťiangu, ktorý spôsobil nárast Chanskej populácie z asi päť-šesť percent pred šesťdesiatimi rokmi na súčasných štyridsať (bez príslušníkov armády atď.), sa v posledných tridsiatich rokoch pozastavil.

Niektorí Číňania by s vami na tému pôvodného obyvateľstva polemizovali argumentom, že Chani sa v Sin-ťiangu vyskytli už pred dvetisíc rokmi, kým Ujguri prišli niekoľko storočí potom.

Čína opäť prišla s tým, že nepokoje boli, tak ako vraj aj tie minulý rok v Tibete, organizované zo zahraničia.

Internetom začal kolovať dokument, ktorý popisuje podľa autora dôsledky vládnej politiky.

Neviem polemizovať s faktami, ktoré uvádza. Komentáre bývajú súhlasné aj nesúhlasiace.

Zverejňujem len veľmi voľný a zostručnený výťah pre predstavu s akými informáciami sa Číňania teraz stretávajú.

Autor je pravdepodobne narodený v Sin-ťiangu, dnes už dlhšie žijúci inde.

Zmeny [vzťahov] nastávali postupne od osemdesiatych rokov.

Keď [po čase] prišiel v roku 2000 do Urumči na návštevu bol prekvapený tým, ako našiel mesto rozdelené podľa národností.

Po nepokojoch telefonoval ľudom [v meste] a mnohí netušili čo sa stalo, pretože väčšina nikdy ani nepomyslela na to, že zomrie tak veľa ľudí.

Bomby v aute čo zabijú dvanásť ľudí sú bežná vec [?] ale protestujúci dav už nie.

V osemdesiatych rokoch začalo preferovanie menšín, zahŕňajúce kvóty na pracovné miesta aj extra body pri prijímačkách na univerzity. [Pokiaľ by sa chceli dostať na niektorú z čínskych univerzít mimo Sin-ťiangu, a nie sú schopní spraviť test z čínštiny, strávia rok alebo dva na kurze, ktorý si nemôže dovoliť každý.] [Existujú aj menšinové pravidlá pre počet detí.]

I keď z toho niektorí jedinci mohli mať úžitok preferovanie aj tých horších príslušníkov menšín poškodilo menšinu ako takú.

Diskusie sa týkali neférového prístupu k Chanom. No keď navštívite Sin-ťiang uvidíte ako po rokoch táto politika sociálne degenerovala Ujgurov.

Ujguri môžu mať voľno počas svojich i Chanských sviatkov, zatiaľ čo Chani počas ujgurských nie.

Mohli by sme povedať, že je to nefér k Chanom ale pritom sa zistilo niečo prekvapivé: Chani môžu fungovať bez Ujgurov.

Pre prijímanie nových zamestnancov bolo predovšetkým potrebné naplniť menšinové kvóty [spomína 15% no býva aj o 60%], no ďalej sa spoločnosti nesnažili získavať ďalších príslušníkom menšín. [V jednej diskusii sa objavilo aj riešenie najímať Číňanov pod Ujgurskými menami.]

V časoch plánovanej ekonomiky by to nebol problém, no teraz majú prím súkromné spoločnosti.

Tie, pokiaľ nemajú vládne zákazky, to robiť nemusia. Po minulomesačných udalostiach si dobre rozmyslia robiť nábor ľudí v Sin-ťiangu. Oni chcú zarábať a nie si robiť o problémy. [Podľa Washington Post museli ľudia zo západu Sin-ťiangu poslať aspoň jedno dieťa pracovať mimo oblasti alebo zaplatiť pre nich vysokú pokutu.]

Priemyselný vývoj zasiahol tradičnú produkciu. Modernizácia mesta spôsobila úbytok starých obchodov a nárast počtu tých, čo sú vedené Chanmi.

Dalo by sa povedať, že zvýhodňovanie menšín je vlastne kompenzácia ekonomickej nerovnosti.

Politika zhovievavého prístupu k národnostiam [二少一宽, dve menej (zatknutí, popráv), jedno miernejšie (trest), 1984] dala zelenú menšinovej kriminalite. [Na druhú stranu historicky nejeden Chan sa dostal do Sin-ťiangu ako trestanec.]

Nech všetky národy/národnosti sú si rovné zároveň s rešpektovaním menšinových práv.

Chabý preklad a komentár: Tibor Blažko

Pôvodne publikované na http://cina.exil.sk.

Kvôli spamu je diskusia uzavretá. Príspevky posielajte cez tblazko@gmail.com.

Reklamy