Jedno dieťa, dve deti


Čína evidovala relatívne vysoký počet obyvateľov už počas poslednej dynastie.
No predovšetkým po skončení druhej svetovej vojny sa populácia vďaka novým podmienkam a podpore štátu rýchlo zvyšovala.

Graf Populácia Číny (do hry vstupujú aj zmeny hraníc).
Graf Porovnanie s Európou (neskoršie hodnoty pre Európu zahŕňajú aj ázijskú časť Ruska).

V povojnovom období bolo v rodine priemerne asi 6 detí a – nielen v Číne – výrazne rástla priemerná dĺžka života.

1800 dolná Jang-c’ 28 rokov
1934 Číňania v Šanghaji 27 rokov
1935 Nanťing pod 35 rokov
2002 Richard Gunde, Culture and customs of China: v posledných štyroch dekádach narástla z asi 41 rokov na viac ako 69

Zmenu priniesli roky Maovho Veľkého skoku (1958-1962), kedy kvôli poklesu pôrodnosti a vysokej úmrtnosti klesla celková populácia o desiatky miliónov.

Pre ním a najmä po ňom sa začali kampane na zníženie rastu s heslami ako „Jedno dieťa je dobre, dve ok, tri veľa“, ktorým sa podarilo dosiahnuť priemer pod tri deti v rodine.

Kampane boli v roku 1979 nahradené prísnejšou Politikou plánovania rodiny u nás známou ako Politika jedného dieťa.

Tá najskôr platila pre väčšinovú (chansku) populáciu, neskoršie (1988), aj keď v menšej miere, sa začala uplatňovať aj na národnostné menšiny. Vyhli sa jej Macao a Hong Kong (mimochodom: tehotná Číňanka bez honkongského občianstva sa tam už zopár mesiacov len tak nedostane, pre rok 1012 bol počet ich pôrodov v Hong Kongu obmedzený na 3400, iné zdroje hovoria o rád väčšom počte).

Mnoho ľudí u nás si vďaka zaužívanému názvu myslí, že Číňan môže mať iba jedno dieťa. V skutočnosti to tak nie je a dovolený počet sa určuje zložitejšími pravidlami, ktoré sa navyše časom zľahka vyvíjali. Pravidlá sa líšia medzi provinciami.

Výsledkom je, že ani po štyridsiatich rokoch Politiky jedného dieťaťa priemerný počet detí v rodine neklesol na jedno ale približne 1,8.
Populácia stále narastá a ak sa nič vážne nezmení, pri doterajšom štatistickom nenarodení sa zhruba 250-300 tisíc detí, okolo roku 2035 by mala dosiahnuť plánovaný vrchol približne 1,4-1,5 miliardy.

Ďalšie deti (niekedy aj viac ako dve) zvyčajne môže mať pár kde obidvaja rodičia sú jedináčikovia, vidiecke rodiny alebo vidiecke rodiny dievčaťom, rodina s postihnutým dieťaťom alebo tá ktorej dieťa zomrelo (minulý rok v Sečuáne bol vydaný paušálny súhlas mať ďalšie dieťa pre všetky takto zemetrasením dotknuté rodiny), predchádzajúce dieťa sa narodilo v zahraničí a nemá čínske občianstvo, rodičia sa vrátili emigrácie, aspoň jeden rodič patrí k národnostnej menšine, druhé manželstvo, niektorí vojaci a baníci, …
V Kantone dokonca významní investori a platitelia daní (inými slovami tí bohatší).

Problém nastáva v prípade ak už čínsky pár má dovolený počet detí a napriek tomu čaká ďalšie.
Aby sa to nestávalo podporuje sa antikoncepcia a sterilizácia.
No ak sa to už stalo do úvahy pripadá umelé prerušenie tehotenstva alebo znášanie dôsledkov vo forme finančných sankcií, ktoré sa môžu dotknúť aj predchádzajúcich detí.

Ešte v roku 2001 si jedna oblasť v južnej Číne (Huaiji v provincii Kanton) vytýčila plán počtu sterilizácií a potratov a napĺňala ho dokonca aj v prípadoch vyššieho štádia tehotenstva.
Od roku 2002 je to oficiálne zakázané no násilné prípady sa vyskytovali i potom, čo dokonca viedlo k lokálnym nepokojom (2007, provincia Guanxi).

Kto si to môže dovoliť obchádza limity pôrodom mimo územia Číny. Pred nedávnom boli zatiaľ nekonkretizované mediálne hviezdy a funkcionári v tlači varovaní, že ich mená budú zverejňované.

Hovorí sa o najmä vidieckom zvyku neprihlasovať dieťa, predovšetkým ak je to dievča, no skutočný počet neprihlásených je neznámy. (Historicky takéto prípady určite existovali, napríklad mingské štatistiky v niektorých oblastiach udávali nereálne pomery mužov a žien, a to dokonca aj keď berieme do úvahy (ázijskú) túžbu mať predovšetkým synov.)

Ďalším možným trikom je mať deti v krátkom slede za sebou a prihlásiť ich ako dvojičky (tie sú podľa pravidiel hodnotené inak ako dve samostatne narodené deti), no opäť: pre masovejšie použitie neexistujú dôkazy.
Novú možnosť priniesli prípravky zvyšujúce pravdepodobnosť dvojčiat, ktoré sa zdá v posledných rokoch ich počty v Číne znásobili. Pritom Čína zrejme nepatrí medzi krajiny s najvyššou pravdepodobnosťou viacnásobných pôrodov.

Belgicko má takmer šesť krát vyšší počet dvojičiek ako Čína.

Menší počet detí spôsobuje starnutie populácie, rozumná udržiavacia hodnota by sa mala pohybovať zľahka vyše 2.

Počet porodených detí na jednu ženu: USA 2,1, Čína 1,8, EÚ 1,5, Nemecko 1,4, Slovensko 1,3, Japonsko 1,2, Taiwan 1,1, Hong Kong 1, Macao 0,9.

Doplnené 7. 5. 2011: Čína 1,4

Nesúhlas s prílišným obmedzením vyjadrili aj niektorí členovia akademickej obce, v roku 2007 neuspel pokus o podporu dvojdetných rodín.

Kritizovaný býva násilný charakter populačnej politiky. Odkazuje sa na Indiu, ktorá po vojne začínala s podobnými hodnotami (6 detí) a dnes (vďaka?) klesla na úroveň 2,76.

Pred pár rokmi som na stránke amerického zastupiteľstva v Kantone čítal, že násilné obmedzovanie počtu detí bolo v žiadosti na umožnenie vysťahovania sa (bohužiaľ presnú formuláciu už neviem nájsť) je uvádzané najmä u žiadateľov z Fu-ťienu s poznámkou, že násilie sa vyskytlo skôr v iných provinciách.

Šanghaj pred niekoľkými rokmi zrušil potrebu niekoľkoročnej prestávky medzi dvomi narodeniami. Minulý mesiac avizoval kampaň na povzbudenie tých párov, ktorým pravidlá umožňujú viacero detí aby ich naozaj mali.

Aj keď sa politika postupne uvoľňuje, v najbližších rokoch sa neplánujú väčšie zmeny.

Strih: Tibor Blažko

P. S. pre angličtinárov
Asian demography: The flight from marriage http://www.economist.com/node/21526329

Pôvodne publikované na http://cina.exil.sk.

Kvôli spamu je diskusia uzavretá. Príspevky posielajte cez tblazko@gmail.com.

Reklamy