Li-ťiang


Li-ťiang je zatiaľ najvyššie položené mesto, ktoré som navštívil. Nachádza sa v dnešnom severovýchodnom Jün-nane v nadmorskej výške tatranských končiarov.
Ja, na rozdiel od zvyšku našej výpravy, som s aklimatizáciou problémy nemal, i keď inak pohodlná cesta autobusom dávala tušiť stúpanie.

Kam som sa to dostal som si uvedomil až keď sme si išli nakúpiť keksov na výlety po okolí. V samoobsluhe boli obaly zduté ako po správnom prekvasení. Horko-ťažko sme našli niečo v normálnom stave. Pri pokladni nám ich predavačka zhabala a dostali sme zduté s vysvetlením, že práve to je pri tunajšom tlaku vzduchu známkou neporušenosti obalu výrobkov z pobrežia.

Dôvod prečo sa do Li-ťiangu chodí je predovšetkým malebné staré mesto, svetu dlho takmer neznáme. To sa zmenilo po zemetrasení v roku 1996. Mesto bolo vynovené, aj zo zahraničných peňazí, a stará časť sa ocitla na zozname UNESCO. Od vtedy sa turisti hrnú.

Li-ťiang

Východne položené staré mesto je od západnej modernej časti oddelené kopcami. Je pešou zónou kameňom dláždených, prevažne krivolakých uličiek a námestíčiek s množstvom obchodíkov, reštaurácií, hotelíkov a ostatných atrakcií.

V obchodíkoch predávajú výrobky zodpovedajúce tradícií tunajšieho obyvateľstva, ktoré patrí k národnostnej menšine s vlastným jazykom, obrázkovým písmom, matriarchálnymi zvykmi a historickou väzbou smerom do Tibetu.
Mesto bolo významným bodom na jednej z hodvábnych ciest, no, obávam sa, dnešné ukážky výroby hodvábu z priadky morušovej by v minulosti boli pre pôvodných obyvateľov prekvapením.

Cez staré mesto cez kamenné kanály preteká riečka. Voda čo ho opúšťa na jeho juhozápadnej strane sa využíva na pranie aj čistenie zeleniny. V smere po toku v poradí v akom bolo uvedené.

V jednej reštaurácii v novom meste boli jednotlivé sedenia s deravými stolmi s horákom uprostred oddelené zástenami a každá položka menu obsahovala huby. U nás je zvykom ich pred varením pokrájať, ale nápad nechať zákazníka dovariť podľa seba sa mi páčil.

K tunajšej panoráme patrí aj päťtisícovka v pozadí. Na jej svahy sa dá dostať lanovkou alebo štvornohou dopravou. Novomanželia z južanského Kantonu (novomanželia majú nárok na extra týždeň pre svadobnú cestu) pri otázke ako to hore vyzerá žiarili nadšením: „Je tam sneh!“. Reakcia podobného páru z Pekingu bola vlažná: „Iba sneh a kamene“.

Skoro ráno sú uličky starého mesta ešte prázdne, ale postupne prichádzajú ľudia, aby otvárali obchodíky pre ďalší deň. Plný turistov.

Autor: Tibor Blažko

https://tblazko.wordpress.com/2008/12/02/cinsky-kolumbus-i/

Pôvodne publikované na http://cina.exil.sk.

Kvôli spamu je diskusia uzavretá. Príspevky posielajte cez tblazko@gmail.com.

Reklamy