Keď dvaja robia to isté III.

Paul R. Gregory, Kate Zhou(ová): How China Won and Russia Lost, Two dissimilar economic paths

Globalizácia a priame zahraničné investície

Poďme sa pozrieť na celkom odlišné skúsenosti obidvoch krajín v oblasti medzinárodného obchodu.
Tak Čína ako Rusko začínali na rovnakej pozícii. Obidvaja mali prísny systém ústredného riadenia vykonávaného monopolom zahraničného obchodu. Tak Mao ako Stalin verili v sebestačnosť a mali odpor k závislosti na iných krajinách. Sovietske Rusko vytvorilo obchodné spoločenstvo komunistických štátov vo východnej Európe, ktorým obmedzilo závislosť na Západe. Obe krajiny zmeškali mohutnú povojnovú expanziu obchodu tým, že sa obrátili dovnútra.

Čínsky úspech v získavaní zahraničného kapitálu a skúseností a predaji vyrábaných produktov na zahraničných trhoch je dobre zdokumentovaný. Pevná ruka Teng Siao-Pchinga a jeho nasledovníkov v podpore čínskej globalizácie sa nedá opomenúť. Otvorenie ekonomiky svetovým trhom nie je niečo čo sa dá spraviť zdola. Čínski lídri neboli bez vzoru. Nemohli si nevšimnúť očividné zmeny neďalekých štyroch juhovýchodných ázijských tigrov. Čínsky vstup na svetový trh sa datuje okolo roku 1980, kedy boli v okolí Hong-Kongu zriadené prvé zóny voľného obchodu.
Zvyšok je história. V roku 1978 čínsky obchod tvoril menej ako jedno percento svetovej ekonomiky. Dnes je Čína tretia najväčšia obchodná krajina so šiestimi percentami svetového obchodu. Čínska ekonomika závisí na zahraničnom obchode viac ako japonská a juhokórejská.

Na Gorbačova spravil dojem čínsky úspech na medzinárodných trhoch. Globalizácia ruskej ekonomiky mala byť najdôležitejšou časťou jeho reformného programu. Gorbačovov zákon o spoločných podnikoch z roku 1987 (sprevádzaný návrhmi na zóny voľného obchodu) vedome napodobňoval o pár rokov staršie čínske zákony.
V čase keď prevzal úrad Čína získavala najviac zahraničných investícií zo všetkých rozvojových krajín. Gorbačov dúfal, že otvorenie Ruska by mohlo urobiť reformu bezbolestnou.
V prvom roku v úrade očakával „rozbeh“ výroby založený na využití nových technológií získaných prevažne od západných partnerov.

Čína a Rusko mali spoločnú komunistickú minulosť a obidve krajiny boli bohaté na ľudské zdroje. Rusko malo na začiatku lepšie postavenie vďaka skúseným vedcom a inžinierom. Gorbačov otvoril brány do Ruska, ale, na rozdiel od čínskej skúsenosti, nikto neprišiel. Táto záhada sa dá ľahko vysvetliť, no to robí čínsky úspech ešte pútavejším.

Prečo Rusko neuspelo v získavaní priamych zahraničných investícií? Západní investori museli pozerať na investovanie v Rusku s nedôverou. Iba zopár Rusov malo skúsenosti na svetových trhoch a z nich všetci pracovali pre štátny obchodný monopol.
Nebolo nikoho kto by dôveryhodne vysvetlil zahraničnému biznisu čo by sa malo stať v prípade porušenia zmluvy, aká je ochrana investícií pri neprítomnosti zákonov o súkromnom majetku a ako sa mali tieto investície integrovať do stále plánovanej ekonomiky, Západné koncerny boli vyzvané na masívne investície do energetiky pri absencii akéhokoľvek zákona o nerastných zdrojoch. Jednoducho neexistoval žiaden dôveryhodný prostredník medzi ruskou túžbou po zahraničných investíciách a ochotou Západu riskovať svoj kapitál v Rusku.
Rusku chýbali ruské diaspory. Pár Rusov emigrovalo do Spojených štátov a Izraela, ale Čína mala „väčšiu Čínu“, ktorá sa rátala na milióny Číňanov v Hong-Kongu, na Taiwane, v Macau, juhovýchodnej Ázii a severnej Amerike. Táto „väčšia Čína“, predovšetkým v Hong-Kongu a na Taiwane, mala stále svoje korene v Číne.
Ukázali svoju podnikateľskú prezieravosť a pochopili potenciál krajiny s nízkymi platmi a bohatými ľudskými zdrojmi strategicky umiestnenej v srdci rýchlo sa rozvíjajúcej juhovýchodnej Ázie. Títo sprostredkovatelia mohli vysvetliť investorom ako a s kým investovať. Komu možno dôverovať? Ktorí vládni úradníci sú spoľahliví?
Rovnako dôležité bolo, že títo sprostredkovatelia boli úspešní a mali mimo Číny firmy a majetok, ktorý sa dal použiť ako záruka pre váhajúcich zahraničných investorov.

Najviac zahraničných Číňanov, z ktorých väčšina boli utečenci z Číny, sa usadilo v Hong-Kongu a na Taiwane a prvá čínska lekcia svetového obchodu bola z neďalekého Hong-Kongu. Pred nástupom komunizmu boli obyvatelia hlavného mesta Kantonu (v susedstve Hong-Kongu) považovaní za prešibancov, zatiaľ čo Hong-Kong bol plný dedinských balíkov. Keď sa Hong-Kongu začalo dariť, milióny kantončanov tam ušli, aby sa podieľali na jeho ekonomickom úspechu. Priatelia a rodiny čakali v dlhých radoch na obnosené šaty od ich hongkongských priateľov a príbuzných. Mladé obyvateľky miest sa chceli vydávať len za mužov s rodinou v zahraničí.
Keď čínska vláda zriadila prvé ekonomické zóny v Šen-čene (pri Hong-Kongu), Ču-chaji (pri Macau), Šan-tchou (rodisko utečencov do Hong-Kongu) a Sia-mene (oproti Taiwanu), Číňania si vypožičali nové pravidlá a predpisy priamo z Hong-Kongu.
Kantonskí podnikatelia okopírovali hongkongský model „spredu obchod, zozadu továreň“, zatiaľ čo ostatní vytvorili spoločné podniky s malými podnikateľmi z Hong-Kongu.
Využijúc rodinné a kultúrne väzby hongkongskí bratranci boli schopní prekonať úradných šimľov. Hong-kongský obchodný magnát Gordon Wu (absolvent Princetonu) vybudoval prvú spoplatnenú diaľnicu spájajúcu Kuang-čou (Kuang-čchou) s Hong-Kongom s prísľubom prevodu na čínsku vládu po pätnástich rokoch. Hong-Kong, s [vtedy] najväčším kontajnerovým prístavom v Ázii, poskytoval Číne tak materiálnu ako aj znalostnú infraštruktúru. Práve cez Hong-Kong sa čínske produkty dostali prvýkrát na svetové trhy.
Taiwanskí investori začali prúdiť do Číny začiatkom deväťdesiatych rokov, obchádzajúc zákaz obchodu s Čínou idúc cez Hong-Kong. V boji s rastúcou svetovou konkurenciou použili Čínu ako výrobnú základňu. V roku 2004 taiwanské investície tvorili zhruba tri percentá čínskeho HDP.
V roku 2001 samotný čínsky štát spravil obrovský skok smerom k ďalšej globalizácii keď sa stal členom Svetovej obchodnej organizácie (WTO). Členstvo vo WTO dalo Číne popud byť zodpovedným partnerom v svetovom obchode.

Koniec tretej časti http://www.hoover.org/publications/policyreview/72997307.html

Preklad: Tibor Blažko

https://tblazko.wordpress.com/2009/12/21/ked-dvaja-robia-to-iste-i/
https://tblazko.wordpress.com/2010/02/01/ked-dvaja-robia-to-iste-ii/
https://tblazko.wordpress.com/2010/03/10/ked-dvaja-robia-to-iste-iv/

Pôvodne publikované na http://cina.exil.sk.

Kvôli spamu je diskusia uzavretá. Príspevky posielajte cez tblazko@gmail.com.

Reklamy