Reforma vzdelávania v Šantungu

Andrew Kipnis: True education reform still elusive

Národné vzdelávacie systémy na celom svete sa boria s protichodnými požiadavkami. Musia zabezpečiť spravodlivý prístup k vzdelaniu, pomôcť najslabším študentom, vytvoriť prostredie v ktorom môžu najlepší študenti vyniknúť a viesť všetkých študentov k tomu, aby sa vzdelávali čo najlepšie vzhľadom na svoje individuálne schopnosti. V Číne sú protirečenia, s ktorými sa musia pasovať tvorcovia školskej politiky, umocňované silnou rivalitou pri získaní študijného miesta na univerzite.

Táto rivalita vytvára viacero problémov. Predovšetkým že na zabezpečenie férovosti pri výbere najlepších študentov sú správcovia univerzít nútení dávať dôraz na skúšky. Bez skúšok by mnohí študenti a ich rodiny mohli stratiť dôveru v proces univerzitného výberu a obviniť zodpovedných z korupcie. Dôsledkom závislosti na skúškach je druhostupňové vzdelávanie v Číne úplne zamerané na prípravu na ne.

Niektorí kritici tvrdia, že odkedy čínski učitelia kladú dôraz na prípravu na skúšky nemajú čas viesť študentov ku kreativite, rozvíjať ich individuálne záujmy alebo pracovať na analytických schopnostiach, ktoré nemajú priamy vzťah ku skúškam. Navyše dôraz na úspešné vykonanie skúšky odcudzuje študentov, ktorým sa na nich nedarí. Takíto študenti sú náchylní radšej úplne opustiť školu ako čeliť opakovanému neúspechu. Čínske druhostupňové vzdelávanie sklamáva väčšinu tak elitných ako aj priemerných čínskych študentov.

Vyše desaťročie som robil výskum reformy vzdelávania v provincii Šantung a zakaždým som pozoroval zintenzívnenie súťaže. V roku 2006 som uskutočnil prieskum domácností so šesťročnými deťmi a zistil som, že všetci rodičia dúfali, že ich deti by mohli absolvovať univerzitu. Väčšinou boli šokovaní, že sa vôbec pýtam takú otázku. „Samozrejme“ alebo „To chce snáď každý“ boli typické odpovede. Intenzita ich túžby sa pravdepodobne tak skoro nezmení, no existujú lepšie a horšie spôsoby ako s ňou zaobchádzať.

Jedna úspešná reforma bola uskutočnená vo vidieckom okrese, ktorý som navštívil v polovici deväťdesiatych rokov. V tom čase bola medzi študentmi nižšieho stupňa stredných škôl, učiteľmi a riaditeľmi silná súťaž v úspešnosti na prijímacej skúške na miestnu špičkovú vyššiu strednú školu. Riaditelia nižšieho stupňa nabádali učiteľov aby viedli špeciálne hodiny (po normálnych školských hodinách a cez víkendy), dávali špeciálne domáce úlohy a počas vyučovania sa zamerali na dril a opakovanie. Okresný školský úrad chcel na nižšom strednom stupni zaviesť viac všestranný vzdelávací proces, rovnako ako dať študentom trochu viac voľného času mimo školy.

Aby školy konali v súlade s ich odporúčaniami úrad prešiel pri určovaní prístupu na vyššie stredné školy z čisto skúškového na kombinovaný systém skúška a kvóta. Každá nižšia stredná škola dostala podiel miesta na vyššom stupni, ale skúška rozhodla, ktorí študenti tej-ktorej nižšej školy ich získajú. Takýmto spôsobom jednotlivý študenti mali stále motiváciu usilovne študovať, no riaditelia nemohli získať viac nútením študentov ich školy byť usilovnejší, keďže podiel koľko miest na vyššej strednej škole ich študenti môžu získať už bol daný.

Nový systém umožnil okresnému školskému úradu hroziť jednotlivým školám zmenšením podielu ak reformu nezavedú. Úrad zároveň používal kvóty na zabezpečenie toho, aby aj študenti z najslabších škôl mali šancu dostať sa na najlepšie školy ďalšieho stupňa. Reforma bola úspešná v tom zmysle, že zároveň umožnila najlepším študentom vyniknúť, zatiaľ čo vytvorila väčšie možnosti pre študentov z najhorších pomerov.

O viac ako desaťročie neskôr školský úrad provincie Šantung inicioval podobný druh reformy na úrovni vyšších stredných škôl. V Šantungu je mnoho vyšších stredných škôl internátneho typu. Tieto školy zaviedli prísny režim aby povzbudili študentov v usilovnom štúdiu aby im dali najlepšiu možnú šancu uspieť na prijímacej skúške na univerzitu.

Školský úrad provincie sa obával, že dôraz na prípravu na testy mal na študentov stredných škôl škodlivý účinok. Mal za to, že odkedy bol všetko ich čas organizovaný inými študenti nevedeli ako si ho efektívne zadeliť sami. Navyše vraj všetok dril a príprava na skúšky otupuje študentskú predstavivosť.

Na vyriešenie týchto problémov úrad zaviedol pre internátne školy prísny zákaz povinných večerných a víkendových hodín. Študenti môžu študovať sami, no učitelia nemôžu robiť dozor či dokonca ani byť prítomní v triedach kde by sa študenti mohli vzdelávať, V niektorých aspektoch bola reforma úspešná. Prepracovaní učitelia si zaslúženie užívajú kratší pracovný deň, priemery výsledkov na skúškach nepoklesli a vyzerá, že väčšina študentov je úplne spôsobilá zadeliť si svoj čas tak, aby počítal so štúdiom.

No niektoré vedľajšie efekty, ktoré reforma priniesla, sú celkom nepríjemné. Rozbehol sa obchod so súkromným doučovaním a darí sa mu v celej provincii. V minulosti študenti s problémami mohli vždy získať pomoc učiteľov počas povinného hromadného štúdia. Teraz študenti, ktorí pomoc potrebujú, ju môžu získať len ak si ich rodičia môžu dovoliť platiť súkromného doučovateľa alebo súkromné opakovacie hodiny po škole.

Jeden večer som v jednom podniku narazil na skupinu stredoškolských študentov, ktorí tam chodili fajčiť a popíjať namiesto štúdia. Povedali mi, že pred zákazom boli zvyknutí usilovne študovať, ale teraz nevidia zmysel. Počas hodín nerozumejú natoľko, aby boli schopní sami spraviť domáce úlohy a ich rodičia, všetko vidiečania, si nemôžu dovoliť platiť súkromných doučovateľov. Jeden zo študentov dokonca obvinil svojich učiteľov z úmyselného vynechávania dôležitých bodov z prednášok, aby donútili študentov byť závislými na platených doučovateľoch, ktorí mali dávať učiteľom províziu. Stručne povedané: z reformy pravdepodobne profitujú najlepší študenti, nie je prínosom pre priemerných študentov, špeciálne tých, ktorých rodičia sú chudobní.

Reforma vzdelávania je vždy záležitosťou kompromisov. Najlepšia reforma dokáže súčasne vziať do úvahy problémy najlepších študentov, priemerných študentov, teoreticky slabých študentov a študentov zo slabých sociálnych skupín. Obávam sa, že posledná reforma v Šantungu nezobrala do úvahy všetky spomenuté faktory.

Autor je výskumný pracovník na Austrálskej národnej univerzite.
Článok bol publikovaný v China Daily.

Preklad: Tibor Blažko

P.S. http://www.eeo.com.cn/ens/biz_commentary/2011/01/07/190925.shtml

Reklamy