Amerika

Tak ma osud na chvíľu zavial do Washingtonu.

No nie do toho v ktorom sa nachádza Biely dom, ale do štátu na západe USA. Konkrétnejšie do Redmontu neďaleko Seattlu.

Prvý Ázijčan, ktorého som stretol vedľa letiska, mi ochotne vysvetlil ako sa dostanem autobusom k hotelu. Keď som mu odpovedal odkiaľ som zažiarili mu oči a prehlásil „Á, Slovensko – futbal“. Akože sme s Talianmi nehrali zle. Keď som to o dva dni neskôr rozoberal s iným Američanom tak mi povedal „však ani my [rozumej USA] sme nehrali zle“. Tak začínam pochybovať, či je Američanom „soccer“ až tak ukradnutý ako mne.

Všetci Ázijčania, ktorých som stretával boli usadení v severnej Amerike. Možno s výnimkou dievčaťa, ktoré v autobuse čo nás v pondelok podvečer viezol z konferenčného centra telefonovalo po čínsky. Zaujímalo ma, či je to vyslaná lastovička čínskeho priemyslu, no v období môjho prekonávania časového posunu som si otázku na jej trvalý pobyt nechal na utorkovú recepciu. Ako možno tušíte od ďalšieho dňa som ju už nevidel.

Tí, ktorým som sa prihovoril alebo tí, ktorí sa prihovorili mne boli bydliskom z niektorého štátu USA alebo Kanady. A nielen pôvodom východoázijci ale aj Indovia a spol. Ak boli druhá generácia tak už úspešne zabúdali na svoj pôvod, hovoriac „môj otec ešte má rád kuracie nohy, bŕ“.

Asi jediný kto prišiel priamo z Ázie bol prednášateľ Steven, severoamerický beloch nedávno presťahovaný do Hong Kongu.

Na konci môj posledného dňa na konferencii ma do Seattlu doviezla čínska emigrantka pracujúca pre City University of Seattle sídliacej v Bellevue (to je tá, čo má pobočky aj na Slovensku), ktorá išla s vietnamskou kamarátkou zamestnanou v Microsofte odfotiť západ slnka nad morom. Po ceste na zapchanej diaľnici riešili kúpu hamburgerov na víkendovú párty a investovanie ušetrených peňazí.

V samotnom Seattli je jedna čínska ulica s maľovanou bránou na jej dolnom konci.
Na bráne sú tabule s poďakovaním sponzorom, okrem iných tunajším firmám Microsoft a Boeing.
Veľké percento z tých pár ľudí, ktorých som tam na ulici v nedeľu poobede stretol, tvorili černosi a výzorom bezdomovci.

V múzeu umenia, kde sa dnes dá vidieť napríklad dielo Andyho Warhola, sa prezentoval aj Cai so svojou blikajúcou výstavou visiacich automobilov.

Na letisku sú hlásené oznamy a elektronické nápisy v angličtine a japončine. Čínu pripomínajú nálepky Made In na spodnej strane suvenírových hrnčekov.

Blogoval: Tibor Blažko

Pôvodne publikované na http://cina.exil.sk.

Kvôli spamu je diskusia uzavretá. Príspevky posielajte cez tblazko@gmail.com.

Reklamy