Bhután, Čína: Kybernetické a pohraničné boje

Sonam Ongmo: “Bhutan, China: Of Cyber and Border Wars”

Zatiaľ čo svetoví giganti vedú ich boje na medzinárodnej scéne – najskôr India verzus Čína kvôli hraniciam, teraz [článok je z januára 2010] Google verzus Čína pre internet – vo výšinách vzdialených Himalájí drobný Bhután (s 600 000 obyvateľmi) sa v poslednom čase tiež sporí s Čínou, aj napriek tomu, že nemá inú alternatívu ako diskrétnu diplomaciu a takt.
Štrnásteho Januára sa pohrúžili Bhután a Čínska ľudová republika do devätnásteho kola rokovaní o spoločných hraniciach. Výsledkom rozhovorov je, že obidve vlády sa stretnú znova aby vykonali „spoločný terénny prieskum [1]“ sporných území na severe [Bhutánu], ktoré tvoria štyri oblasti s celkovou rozlohou 874 štvorcových kilometrov.

Obrázok z verejne prístupných zdrojov Wikipédie [2]
Obrázok z verejne prístupných zdrojov Wikipédie

Tlačová správa Ministerstva zahraničných vecí [3] po rokovaniach začína tým, že obidve vlády budú riešiť hraničný spor pomocou vzájomných jednaní v súlade s podstatou predchádzajúcich dohôd v rokoch 1988 a 1998. Zároveň sa zdržia akéhokoľvek jednostranného kroku a udržovať status quo na hraniciach. Tlačová správa taktiež tvrdí, že rozhovory sa konali v „srdečnej a veľmi priateľskej atmosfére“.

No kroky čínskej vlády na bhutánskych severných hraniciach ťažko boli „srdečné“ a „veľmi priateľské“. Medzi rokmi 2008 [4] a 2009 [5] boli hlásené viaceré narušenia hraníc čínskymi vojakmi prenikajúcimi hlboko do bhutánskeho územia.

A nielen to, čínski vojaci tiež začali budovať cesty vedúce priamo na územie Bhutánu. [4] Aby sa čínske budovanie ciest zastavilo bolo treba viacero protestov zo strany bhutánskej vlády a mnoho rozhovorov na štátnej úrovni.

Vyzerá, že v prípade Číny pre bhutánskych predstaviteľov existuje zásada jednať s obrom opatrne. Napokon Bhután je posledná krajina, ktorá si môže dovoliť prejaviť svoj hnev. Oficiálny postoj bol preto vždy vyjadrený tak, že rozhovory boli „zmysluplné, produktívne,“ [6] napriek tomu, čo sa stalo.

Pravdepodobne toto je hlavný dôvod prečo väčšina bhutánskych literátov a blogerov sa k tejto téme nevyjadrila, ale Bhutantimes.com [7], stránka kde sa mnohí Bhutánčania stretávajú – anonymne alebo pod pseudonymami – aby vyjadrili ich nesúhlas, položila otázku: „Skutočne Čína potichu zaberá Bhutánske územie?“ [8]

V tejto diskusii komentátor pod menom Farmer povedal:

Určite to nie je jednoduchý problém pretože jednáme s mocným (a dokonca diktátorským) národom, ktorý neberie ohľad na ľudské práva alebo nezávislosť iných národov… Pred niekoľkými rokmi mal Bhután 46 000 km2 a teraz sa zmenšil na 38 000 km2. Takže Bhután je dnes jediná krajina na svete, ktorá sa zmenšuje…

Bronze 2000 odpovedal:

Číňania čoskoro postavia viac ciest v Bhutáne a zriadia [ďalšie] stanovištia. Ukážu nové mapy s novými Bhutánskymi oblasťami v Číne. Toto je to čo sa dialo posledné roky. Vláda by sa mala v tejto veci skutočne zobudiť a dať jej prioritu keďže táto záležitosť môže skutočne ohroziť [našu] suverenitu.

A Geasar dodal:

Čína má jednu z najhorších povestí v oblasti ľudských práv. Napriek tomu sa zdá, že žiadna krajina, vrátane USA, ju netlačí aby bola disciplinovaná a humánna. S takouto históriou a prakticky imunitou voči vonkajšiemu tlaku nemôžem pripustiť aby sa aj Bhután stal obeťou tohto obra

Tamerlane, nebhutánsky bloger, poukázal [9] na to prečo Číňania majú záujem uplatňovať si nárok na tieto pohraničné regióny:

„Sporný región je geopoliticky dôležitý pretože je tak blízko Indického Kuracieho krku [viď mapu Indie, doteraz som sa z podobným hydinovým výrazom stretal pre Čínu] alebo inak koridorom Siliguri. Ten bol vytvorený keď Východný Pakistan ([dnešný] Bangladéš) a Západný [dnešný] Pakistan sa oddelili od Indie. Jeho zmysel je poskytnúť Indii úzku cestu do jej vzdialených severovýchodných štátov. Táto oblasť je tiež používaná pašerákmi z Bangladéša a ako útočisko pre Maoistických Nepálskych rebelov.

Čína má veľkú túžbu tu roznietiť nestabilitu, keďže to bude mať zrejmé dôsledky v oslabení Indie. Väčšina Indickej armády je na západnom fronte brániaca Kašmír, takže Čína má takmer voľné ruky na východnom fronte. [100 000 indických vojakov na východ od Bhutánu nestačí?] Čínske armádne jednotky vstupujú do Bhutánu (údajne).“

India zatiaľ vývoj pozorne sleduje. Dr. S. Chandrasekharan, riaditeľ Juhoázijskej analytickej skupiny (SAAG) v Novom Dillí napísal [10] o udalostiach na stránke Čennajského centra pre čínske štúdie:

„V Indii existujú dva pohľady na hraničný problém medzi Bhutánom a Čínou. Jeden pohľad je, že Bhutánsky hraničný problém sa urovná len čo sa vyrieši hraničný spor medzi Indiou a Čínou. Iný pohľad je, že akonáhle sa Bhután odpúta od Indie pravdepodobne budú Číňania rozumnejší a môžu byť štedrejší.

Zatiaľ čo prvá možnosť je nepravdepodobná, nie sú dôvody veriť, že Číňania by sa stali štedrými v druhom prípade – keďže je nepravdepodobné, že Čína sa vzdá jej pozície v štyroch oblastiach západného sektora, ktorý je rovnako dôležitý aj pre Bhutánsku bezpečnosť.

V blízkej budúcnosti dokiaľ nemôžu prepuknúť významnejšie konflikty medzi [čínskou] Ľudovou oslobodzovacou armádou a Kráľovskou bhutánskou armádou, Čína bude pokračovať v dráždení a zastrašovaní Bhutánu a jeho pohraničných hliadok. Toto je Čína o ktorej sa tvrdí, že rastie ,mierumilovne`!“

Počas svojej histórie mal Bhután obchodné vzťahy s Tibetom, pred Čínskou okupáciou. Ale po roku 1960 Bhután uzavrel svoje severné hranice. Dnes Bhután nemá žiadne diplomatické vzťahy s Čínou, ale podľa námestníka na ministerstve zahraničných vecí Číny [11] „obidve krajiny boli vždy priateľskí susedia“.

No ako priateľskí títo susedia sú sa ešte uvidí keďže hraničné spory zostávajú nevyriešené a rozhovory pokračujú. V marci minulého roka, keď Kanadskí výskumníci odhalili rozsiahly špionážny systém, ktorý kradol informácie z počítačov v 103 krajinách [12] (vrátane Dalajlámových) Bhutánsky minister zahraničných vecí bol tiež na zozname.

Publikované na Global Voices Online
http://globalvoicesonline.org/2010/01/22/bhutan-china-of-cyber-and-border-wars/

Autor Sonam Ongmo, reportérka, New York
http://www.sonamongmo.com/

Odkazy:
[1] spoločný terénny prieskum: http://www.kuenselonline.com/modules.php?name=News&file=article&sid=14485
[2] Obrázok: http://en.wikipedia.org/wiki/File:Bt-map.png
[3] Tlačová správa Ministerstva zahraničných vecí: http://kuenselonline.com/modules.php?name=News&file=article&sid=14485
[4] 2008: http://www.kuenselonline.com/modules.php?name=News&file=article&sid=14160
[5] 2009: http://www.phayul.com/news/article.aspx?article=Bhutan+reports+17+border+intrusions+by+China+in+2009&id=26178
[6] „zmysluplné, produktívne,“: http://www.bbs.com.bt/Bhutan-China%20boundary%20talks%20concludes.html
[7] Bhutantimes.com: https://www.bhutantimes.com/modules/headlines
[8] „Skutočne Čína potichu zaberá Bhutánske územie?“: https://www.bhutantimes.com/modules/newbb/viewtopic.php?topic_id=3180&forum=10
[9] poukázal: http://karakullake.blogspot.com/2009/12/china-bhutan-border-dispute.html
[10] napísal: http://www.c3sindia.org/bhutan/1149
[11] žiadne diplomatické vzťahy s Čínou ale podľa námestníka na ministerstve zahraničných vecí Číny,: http://www.bhutanobserver.bt/2010/bhutan-news/01/boundary-talks-curtain-raiser.html
[12] Kanadskí výskumníci odhalili rozsiahly špionážny systém, ktorý kradol informácie z počítačov v 103 krajinách: http://www.nytimes.com/2009/03/29/technology/29spy.html?_r=1

Preklad a poznámky Tibor Blažko

Pôvodne publikované na http://cina.exil.sk.

Kvôli spamu je diskusia uzavretá. Príspevky posielajte cez tblazko@gmail.com.

Reklamy