Triedenie kovov

Adam Minter: The aging face of what we think of when we think of Chinese labor

Na fotografii nižšie je triedička kovov vo východočínskej provincii Ťiang-su. Pre tých, ktorí nevedia rozpoznať čo robí, to môže vyzerať, že triedi odpad. Tí ostatní vedia, že je zaškolená robotníčka, ktorá vie rozlišovať rozličné typy kovov zrakom a hmatom. Tento popis práce nevzbudzuje rešpekt v Číne ani mimo nej. Pred ôsmymi rokmi, keď som prvýkrát začal stretávať pracovníkov ako ona, bola platená asi takto: medzi 600 a 800 jüanmi mesačne (73 až 97 dolárov pri pevnom kurze z roku 2002). Tiež bola mladšia: väčšina stoviek tisíc, ak nie miliónov žien, zapojených v tomto druhu triedenia kovov mala menej ako 30 rokov, slobodné, nevzdelané a pomerne obmedzené na závod kde pracovali.

Triedička kovov v Číne
Copyright Adam Minter 2010

Počas posledných niekoľkých týždňov som absolvoval nové, intenzívne stretnutia s týmito triedičkami kovov, a veľa sa zmenilo. Závody kde pracovali, kedysi zaplnené šťastnými rečami mladších žien, sú teraz tiché, výhradné teritórium žien pred štyridsiatkou a starších, mnohé z nich zostali slobodné. Mladé ženy, druhy ktorý by sa pred desiatimi rokmi hrnul do týchto závodov, teraz migrujú do miest v nádeji na lepšiu prácu a lepší život. A tak, za neprítomnosti nových robotníčok, ktoré by posilnili ich rady, čínske zaškolené triedičky kovov sa stali vysoko vyhľadávané. Mzdy, kedysi tak nízke, že mohli byť považované za slušné len v porovnaní s roľníckymi, stúpali k úrovniam, ktoré by pred desiatimi rokmi žiadna z týchto žien nemohla očakávať. V tomto závode v posledných rokoch mzdy stúpali 20% ročne a teraz sú v priemere viac ako 3000 jüanov na mesiac (441 dolárov) – prekračujúc to, čo väčšina čínskych vysokoškolských absolventov môže bežne očakávať, že zarobí po ukončení školy.

To predsa len nemôže vydržať. Zamestnávatelia čínskych triedičiek kovov v panike z vysokých miezd investujú do efektivity a automatizácie určenej na to, aby odstránila trojtisícové mzdy triedičiek. Za pár rokov bude menej čínskych pracovných miest pri triedení kovov a – podľa všetkého – nižšie mzdy v tejto oblasti. Prinajmenšom takto to vyzerá teraz. V tom čase opäť, pred ôsmymi rokmi nikto nepredpovedal súčasný nedostatok – každý práveže predpokladal, že na šrotoviskách bude na dlhé roky množstvo lacnej pracovnej sily pochádzajúcej z vidieka. Nebudem riskovať odhad kam to celé speje. Ale určite to nevyzerá stabilne – toto iste nie je Čína, ktorú som podľa vedúcich predstaviteľov kovospracujúceho priemyslu mal vidieť v roku 2010. Toto sa zdá omnoho viac nestabilné.

http://shanghaiscrap.com/?p=6139

Adam Minter je americký publicista pôsobiaci v Šanghaji.

http://globalvoicesonline.org/2015/01/15/plastic-waste-documentary-brings-chinas-environmental-crisis-home-for-viewers/

Pôvodne publikované na http://cina.exil.sk.

Kvôli spamu je diskusia uzavretá. Príspevky posielajte cez tblazko@gmail.com.

Reklamy