Pamätníky


Na ceste po fuťienských horách som raz neplánovane navštívil miesto v bambusovom lese, kde sa cez vojnu skrývali partizáni pred Japoncami. Vďaka dostatku materiálu bola celá osada postavená z bambusu, ktorý akýmsi nedopatrením aj dnes vyzeral úplne nový. Ak som to pochopil správne najväčšia chatrč slúžila na stranícke schôdze.

V Guiline môžete na navštíviť jaskyňu, v ktorej Japonci vyvraždili domácich plynom.

V Nanťingu je pamätník tristotisícového masakru japonskou armádou. Napodiv stena s overenými menami obetí, napriek snahe doplňovať ďalšie, ich obsahuje iba okolo desaťtisíc, čo nahráva japonským spochybňovateľom oficiálnej čínskej verzie.
Podobná snaha o skompletizovanie zoznamu obetí nedávneho zemetrasenie je naopak kriminalizovaná.

Tábory a výskumy na ľuďoch, ktoré my Európania poznáme skôr v nemeckom podaní – to všetko formovalo vzťah Číňanov (a nielen Číňanov) k ich ostrovným susedom.

Ale okrem Japoncov a kolaborantov (mimochodom, verili by ste tomu, že pre niektorých veteránov je vraj nečistý aj súčasný premiér kvôli údajnej spolupráci jeho strýka?) je tu ešte niekto, na koho sa nespomína v dobrom.

V Čchung-čchingu je múzeum bývalej väznice v ktorej Američania v Čankajškovej ére mučili pokrokových čínskych občanov. Ľudia z ostatných provincií okolnosti poznajú skôr z historického románu.
No ako v archívoch zistil bývalý zamestnanec múzea, v tomto prípade sa spojila tunajšia prítomnosť Američanov v období japonskej okupácie východnej Ázie s činnosťou niekoho iného v inom čase.
Už len nájsť spôsob ako to taktne oznámiť verejnosti.

Spísal: Tibor Blažko

Pôvodne publikované na http://cina.exil.sk.

Kvôli spamu je diskusia uzavretá. Príspevky posielajte cez tblazko@gmail.com.

Reklamy