Niečo sa deje? I.

Patrick Chovanec: Economy on the Edge of a Nervous Breakdown
http://chovanec.wordpress.com/2011/10/03/economy-on-the-edge-of-a-nervous-breakdown/

Práve som sa vrátil z cesty do New Yorku, kde som začiatkom minulého týždňa hovoril vo Výbore pre zahraničné vzťahy. Témou bola otázka na ktorú po tieto dni myslí každý: vyhliadky čínskej ekonomiky.

Počas posledných niekoľko týždňov ma zaujalo niekoľko správ a trhových čísiel z ktorých sa javí, že čínska ekonomika môže vstupovať do krízy. Používam slovo „kríza“ v tradičnom (či medicínskom) význame, kde znamená bod zvratu, kde sú napätia a rozpory vyriešené, v dobrom či zlom – niekedy nečakaným spôsobom. Jedna z možných interpretácií tejto krízy je, že Čína dosahuje konečnú fázu bubliny a že to, čo vidíme, sú prvotné znaky rozsiahlejšieho kolapsu. Ale nie je to také jednoduché. Od začiatku roka tvrdím, že Čína môže očakávať korekciu a len minulý týždeň som povedal pre Globe and Mail, že táto korekcia by mohla byť oveľa horšia ako väčšina ľudí očakáva. No ako presne sa situácia vyvinie a či sme už dosiahli bod zvratu sa ešte uvidí. Nateraz si pripomínam slová piesne „Niečo sa tu deje. Čo, to nie je úplne jasné.“ Ale – a to je skutočnosť – niečo sa deje a ľudia tak v Číne ako aj mimo nej môžu byť právom nervózni.

Začnime s nehnuteľnosťami. Počas posledných niekoľko mesiacov čínske oficiálne médiá vychvaľovali oficiálne údaje svedčiace o tom, že zatiaľ čo väčšina čínskych miest stále zažíva rast cien nehnuteľností narastá počet miest, ktoré začínajú vidieť vrchol alebo dokonca pokles cien – dôkaz toho, ako vravia, že opatrenia centrálnej vlády konečne fungujú. V mojich očiach sú dôležitejšie správy, ktoré sa začali objavovať koncom augusta, že vo viacerých mestách po celej Číne začali klesať ceny na primárnych trhoch s nehnuteľnosťami (novostavby) pod úroveň cien na sekundárnych trhoch (vlastníci domov predávajú iným vlastníkom). Dotknuté trhy nezahŕňajú iba prvostupňové metropoly (Peking, Šanghaj, Kanton a Šen-čen), ale aj druhostupňové (Čchung-čching, Wu-chan, Tchien-ťin, Čeng-čou) ako aj treťostupňové (Ning-po, Fo-šan, Wu-si). Na konci augusta ceny mnohých starších nehnuteľností v centre Čchung-čchingu boli o 4-10% vyššie ako ceny novostavieb. Posledný týždeň prišla správa o 20 percentnom cenovom rozdiele v prvostupňových mestách ako Peking a Šanghaj.

Čo by mohlo vysvetliť narastajúci cenový rozdiel? Ešte v apríli 2010, keď centrálna vláda po prvý krát ohlásila jej zámer „schladiť“ trh s nehnuteľnosťami, boli stavební podnikatelia skeptickí. Tento film už videli: trh, predstavovali si, by mohol chvíľu stagnovať, ale ako náhle politici uvidia negatívny dopad na investíciami vedený rast HDP poponáhľajú sa opätovne podporiť tento sektor. Za šesť mesiacov by sa mali vrátiť späť do bežných podmienok. Zatiaľ sa prefíkaní podnikatelia lepšie pripravia na ďalšie kolo pokračujúc v požičiavaní a stavaní. To je presne to čo spravili, prečo, napriek nervóznym kupujúcim a klesajúcom objeme transakcií, počas prvých ôsmych mesiacov 2011 v porovnaní s rovnakým obdobím v predchádzajúcom roku investície v sektore nehnuteľností (v juanoch) narástli o 33% a novostavby (v štvorcových metroch o 26% – údaje, ktoré mimochodom Čínsky štatistický úrad chválil ako dôkaz, že Čínska ekonomika je stále silná.

Celé toto pokračujúce stavanie bolo zdôvodnené predpokladom, že čínska ochladzujúca politika nemôže vydržať. V skutočnosti pokiaľ čínski stavební podnikatelia pokračovali v stavaní tak to nemalo negatívny vplyv na HDP a nebol dôvod aby čínski politici zmenili kurz. Práve naopak, inflácia narastala a ochladzujúce opatrenia voči trhu s nehnuteľnosťami boli rozšírené do všeobecnejších obmedzení kreditu zameraného na obmedzenie poskytovania pôžičiek. Ako developeri nazhromaždili viac a viac nehnuteľností – množstvo nehnuteľností na primárnom trhu v Šanghaji je napríklad na historicky najvyššej úrovni, o 12,5 percenta viac ako v decembri 2008 – museli si požičiavať aby prežili. S pritvrdzujúcimi sa podmienkami na poskytovanie úverov systematicky skúšali všetky dostupné možnosti: najskôr banky, potom dlhopisy v Hongkongu, potom súkromné investičné spoločnosti objavujúce sa po celej Číne, potom úžerníkov. [Poznámka prekladateľa: dokonca štátne podniky majúce prístup k lacným úverom.] Nakoniec im zlyhali všetky možnosti a nemali inú možnosť ako začať predávať časť svojich zásob za akúkoľvek cenu.

To je dôvod prečo primárne ceny klesajú: tvrdo tlačení stavební podnikatelia ponúkajú neslýchané zľavy na nehnuteľnosti, ktoré vlastnia, len aby získali hotovosť. Investori, ktorí už nakúpili domy, často ako miesto na uloženie väčšieho množstva hotovosti, nepociťujú rovnaký tlak a tak nevidíme rovnaký pokles na sekundárnych trhoch. Avšak je dôležité si uvedomiť ako sú tieto druhotné trhy malé a nelikvidné. V USA a Európe je pomer predaných starších a nových domov (v normálnych, nekrízových podmienkach) okolo 13 ku 1. V Číne je to zhruba 1:1 či najviac 2:1. Cenový rozdiel je skôr „oneskorenie“ ako reálny „rozdiel“.

Sklamaní svojou neschopnosťou schladiť realitný trh čínski bankoví regulátori vravia, že sa zámerne snažia tlačiť na developerov, aby si vynútili korekciu. Ide o to, že sa im môže podariť viac ako chceli. Zvážte čo sa môže stať ak množstvo podnikateľov narazí v rovnakom okamihu a začne vypredávať svoj inventár. Boli by ponúkané obrovské zľavy a ceny na primárnom trhu by sa prepadli. Pravda, investori, ktorí už nakúpili – v mnohých prípadoch – viacero nehnuteľností nemusia cítiť rovnaký hotovostný tlak, ale absencia sekundárneho trhu spôsobuje to, že svoje investície hodnotia v súvislosti cenami na primárnom trhu a pozerajú naň ako uistenie, že ich nehnuteľnosti sú dôveryhodným „úložiskom hodnôt“. Ak primárne ceny skolabujú ich istota pominie. A keď sa rozhodnú ich speňažiť, čo i len čiastočne, zistia, – ako už mohli po celú dobu vedieť, keby sa o to starali – že sekundárny trh kde by ich predali neexistuje. Výsledkom môže byť panický útek k východom. Dokonca ak by skolaboval len primárny trh, tak dôvod predpokladanej solventnosti celého financovania bankových pôžičiek a dlhopisov miestnych vlád – čiže to, že miestne orgány môžu vždy predať pozemky, aby financovali svoju činnosť – sa rozpadá.

Aby bolo jasné, táto reťaz udalostí sa nerozbehla – zatiaľ. Ale je stále viac dôkazov, že je možné, že štruktúra čínskeho rastu hnaného investíciami sa začína štiepiť a párať. V Šanghaji ceny na primárnom trhu v období od prvého do osemnásteho septembra medziročne klesli viac ako o 50 percent (v kontraste s rekordne vysokými zásobami, ktoré som spomínal predtým). V Pekingu v posledných dvoch mesiacoch ukončilo svoju činnosť takmer päť percent realitných kancelárií. Svetové ceny medi, kde čínsky dopyt predstavuje 40%, zahrňujúc aj kabeláže pre všetky nové domy a administratívne budovy, poklesli od začiatku roka o takmer 25%. Ale dramatickejšie a znepokojujúcejšie je to, čo sa deje vo Wen-čou.

Koniec prvej časti slovenského prekladu. Originál článku bol publikovaný tretieho októbra. „Niečo sa deje?“ je názov môjho o týždeň staršieho emailu autorovi.

https://tblazko.wordpress.com/2011/10/26/nieco-sa-deje-ii/
https://tblazko.wordpress.com/2011/11/14/nieco-sa-deje-iii/

Pôvodne publikované na http://cina.exil.sk.

Kvôli spamu je diskusia uzavretá. Príspevky posielajte cez tblazko@gmail.com.

Reklamy