Niečo sa deje? II.

Patrick Chovanec: Economy on the Edge of a Nervous Breakdown
http://chovanec.wordpress.com/2011/10/03/economy-on-the-edge-of-a-nervous-breakdown/

Wen-čou je mesto na juhovýchodnom pobreží, ktoré je preslávené ako centrum slobodného podnikania v Číne. Množstvo podnikateľov riadi svoj biznis a má továrne v samotnom Wen-čou, no ďalší ich majú roztrúsené po celej Číne, vytvárajúc tak sieť podnikania a obchodu. Známi svojou schopnosťou šikovne zarábať operujúc na hranici možností, obchodníci z Wen-čou dlhodobo záviseli na neformálnych spôsoboch podnikania, zároveň ich sponzorujúc. Takže nie je žiadnym prekvapením, že ako oficiálne úverové podmienky sa tento rok pritvrdili, boli v popredí a centre poskytovania alternatív. Fakt, že pritvrdenie dopadlo neúmerne na čínsky privátny sektor im vytváralo príležitosť a zároveň riziko.

Som si istý, že po nejaký čas bola príležitosť vysoko zisková, s mimobankovými úrokovými mierami dosahujúcimi 4-10% mesačne. Ale nakoniec riziko prevážilo. Šanghajské noviny [jedným z trikov čínskej žurnalistiky je, že investigatívne články sa publikujú v inej provincii] v článku z 23. septembra písali, že v predchádzajúcich desiatich dňoch najmenej sedem podnikateľov z Wen-čou ušlo po tom, ako nevedeli zaplatiť milióny juanov, ktoré si požičali od bánk a súkromných veriteľov. Pôžičky obratom požičali ďalej alebo investovali do nehnuteľností a iných špekulatívnych obchodov. Jeden príklad:

Chu Fu-lin, ktorého Zhejiang (Če-ťiang) Center Group bol jeden z najväčších čínskych výrobcov okuliarov, je jedným zo šéfov na úteku. Noviny tvrdia, že povedal, že už nedokázal financovať chod jeho podniku.

Chu viedol vo Wen-čou podnik s tritisíc zamestnancami a býval jedným z miestnych rešpektovaných guruov. Jeho spoločnosť vlastní najpredávanejšiu značku okuliarov v Číne a podľa firemnej stránky vyrába 20 miliónov kusov ročne.

Chu taktiež rozšíril svoje podnikanie do nehnuteľností [viď prvú časť prekladu] a solárnej energie [kde konkurencia spôsobila pokles ziskov]. Podľa zdrojov z jeho okolia ich Chu v stredu ráno zvolal, priznajúc, že je na mizine.

Správy o Chuovom zmiznutí vyvolali medzi jeho dodávateľmi paniku. Zhromaždili sa v jeho továrni domáhajúc sa platieb. National Business Daily napísali, že Chu dlžil aj 10 miliónov juanov svojim zamestnancom na platoch za mesiace august a september.

25. septembra zmizli ďalší traja podnikatelia – vlastníci firiem na spracovanie medi, ocele a výrobu topánok. 27. septembra vlastník ďalšej obuvníckej firmy spáchal samovraždu skokom z jeho dvadsaťdva poschodového aparmánu.

Kríza sa neobmedzila iba na Wen-čou. Malcolm Moore popisuje fascinujúci príbeh Š’-ťi, malej dediny lovcov krabov, ktorá sa špekulatívnym boomom náhle zmenila:

„Všetko sa to začalo keď sa muž menom Š’ Kuo-pao, potom ako pracoval v Pekingu, vrátil do Š’-ťi“, povedal Ču I, hlavný predstaviteľ dediny.

„Stal sa stavebným podnikateľom, ale chcel zarobiť viac, takže sa rozhodol stať sa aj úžerníkom.“ Spolu so sedemnástimi priateľmi začal Š’ klopať u dedinčanov pýtajúc ich úspory, sľubujúc desaťpercentný úrok každý mesiac.

Skupina rýchlo získala 350 miliónov juanov, ktoré požičala na tridsať a viac percentný úrok mesačne. Medzi dlžníkmi boli aj miestni stavební podnikatelia. Š’ sa stal známy ako „kráľ Klepeto“, muž na vrchole pyramídy.

Nejaký čas systém fungoval skvele. Ostatní developeri si od Š’ho požičiavali, aby začali výstavbu a miestna samospráva, ktorá zarábala z každého akra predaného stavbárom, taktiež prosperovala.

Počas boomu dedinčania spomínali, že slávnostné ohňostroje sa konali takmer každú noc.

A mali na to dobrý dôvod:

„Stali sme sa mestom BMWéčiek!“ napísal jeden šokovaný dedinčan na miestom internetovom fóre. „V našom okrese teraz máme 800 BMWéčiek a 600 Mercedesov, 500 Audín, 50 Poršákov, 30 Jaguárov, jedno Ferrari, jedno Lamborghini a jedno Maserati“ dodal.

Nad dedinou sa objavil aj les žeriavov, ktoré stavali veľké apartmánové bloky, na ktoré reklama obsahovala obrázky s anglickými lokajmi a jedálňami osvetlenými luxusnými lustrami.

Potom sa náhle, na začiatku septembra, celá vec zrútila:

No na konci bol malý záujem o veľké apartmánové bloky, takže dnes stoja prázdne a polo dokončené. A keď dlžníci začali na pôžičkách kráľa Klepeta krachovať, pyramída sa zrútila. Okolo 1700 dedinčanov sa sťažovalo na polícii, niektorí z nich stratili celoživotné úspory. Dvaja dedinčania boli zabití pri záhadnej autonehode, potom ako sa pokúsili vymáhať svoje peniaza od jedného z úžerníkov.

Ako jeden nižší úradník, ktorého zastavil Malcolm, varoval keď pchal novinára na zadné sedadlo svojho čierneho sedanu: „Neoplatí sa hrabať sa v tom príliš hlboko“. Možno že nie, ale určite stojí za to venovať tomu pozornosť.

To čo sa deje vo Wen-čou a Š’-ťi nie sú izolované výnimky. S rastom spotrebiteľských cien na úrovni 6,2-6,5% a regulovanými úrokmi z vkladov na úrovni 3,5% zažili čínske banky nápor výberov vkladateľov hľadajúcich vyššie zisky inde. Podľa China Securities Journal existujúce vklady v štyroch najväčších čínskych bankách klesli v prvej polovici septembra o 420 miliárd juanov. Podľa správ väčšina z týchto peňazí bola presunutá priamo do špekulatívnych aktív, či už priamo alebo cez „tieňové“ zmluvy o pôžičkách.
Raz sa ma jeden novinár opýtal čo si myslím o v Hongkongu registrovanom výrobcovi detskej stravy, ktorý nabral pôžičky aby získané peniaze požičal do neželezných kovov, volfrámu a diaľničným spoločnostiam. Odpovedal som:

Keď firmy zabudnú na ich hlavnú oblasť podnikania a začnú špekulovať v „horúcich“ sektoroch o ktorých nič nevedia, a ešte s požičanými peniazmi, je jasné, že na trhu nie je niečo v poriadku. Niekedy je to preto, že firmy samotné sú zapletené v „iracionálnom bujnení“ špekulatívnej bubliny. Inokedy je to kvôli inflácii, reguláciám cien a pôžičiek alebo iným faktorom narušujúcim normálne pohnútky. V každom prípade je to veľké varovanie, že niečo je vážne zle.

Nechce sa mi veriť, že by minimálna úverová kvalita týchto „tieňových“ pôžičiek bola podstatne horšia ako pri pôžičkách poskytovaných oficiálnym čínskym bankovým systémom. Podľa mňa jediné rozdiely sú a) tí čo si požičiavajú, súc politicky nezaujímaví, sú viac vystavení narušeniam dostupnosti úverov a preto viac náchylní k bezprostredným problémom s cash flow, a b) pri tých čo požičiavajú, súc podnikatelia, je menšia pravdepodobnosť, že majú finančné zdroje na to, aby sa donekonečna vyrovnávali so zlými pôžičkami bez toho, aby sami zostali bez hotovosti. Sú menej likvidní, ale nie nevyhnutne menej solventní než banky.

Jednako začína byť jasné, minimálne súkromným investorom, že aktuálne výnosy v Číne nespĺňajú očakávania. Vysoko výnosné dlhopisy vydané v Hongkongu čínskymi stavebnými podnikateľmi sa dnes obchodujú s veľkými zľavami. Banky zo socialistickej Číny, napriek udávaným rekordným ziskom, majú svoje akcie v Hongkongu na úrovni účtovnej hodnoty, čo predpovedá veľké straty a rekapitalizáciu. Ani jedna z týchto udalostí, aj keď nie sú pozitívne, momentálne neohrozujú čínsku domácu finančnú stabilitu.

Koniec druhej časti slovenského prekladu. Ak by ste sa rozhodli ho citovať, prosím overte si preklad ekonomických termínov.

Originál článku bol publikovaný tretieho októbra. Tento mesiac, potom ako tam prestala fungovať pätina malých a stredných podnikateľov (s očakávaním pádu ďalšej pätiny v najbližšom období), navštívil Wen-čou premiér Wen, sľubujúc podporu atď. atď. Podnikateľ Chu bol vyzvaný, aby sa vrátil.

https://tblazko.wordpress.com/2011/10/14/nieco-sa-deje-i/
https://tblazko.wordpress.com/2011/11/14/nieco-sa-deje-iii/

Pôvodne publikované na http://cina.exil.sk.

Kvôli spamu je diskusia uzavretá. Príspevky posielajte cez tblazko@gmail.com.

Reklamy