Niečo sa deje? III.

Patrick Chovanec: Economy on the Edge of a Nervous Breakdown
http://chovanec.wordpress.com/2011/10/03/economy-on-the-edge-of-a-nervous-breakdown/

V posledných dňoch sa však stalo niečo iné, čo má potenciálne vážnejšie dôsledky. Počas posledného desaťročia tvorila Čína prebytky ako na bežnom, tak aj kapitálovom účte. Pokiaľ ide o obchod aj investície Čína je čistý dovozca zahraničnej meny, čo vytvára tlak na posilnenie jej vlastnej meny, aby sa dosiahla rovnováha. Čína zabránila RMB (čínsky juan) aby posilnilo rýchlejšie ako by chcelo zafixovaním ceny za ktorú kupuje doláre (a ostatné zahraničné meny) a zhromažďuje ich ako oficiálne rezervy. Pretože táto cena bola vždy fixovaná pod trhovým rovnovážnym stavom (RMB bolo podhodnotené), akokoľvek bolo obmedzené obchodné pásmo nastavené RMB malo tendenciu dosahovať horný limit. Inými slovami RMB bolo vždy pod tlakom posilniť voči doláru.

Až do tohto týždňa, keď začalo narážať na dno obchodného rozpätia, naznačujúc, že RMB chcelo voči doláru oslabiť. Prečo? Pravdepodobne preto, lebo kapitálový účet sa otočil a špekulanti sa teraz náhlia vymeniť ich RMB za doláre v snahe zobrať si ich peniaze z Číny von. Je dôležité si objasniť čo to znamená a čo nie. Neznamená to, že RMB teraz zrazu prudko stratí na hodnote. Čína má v devízových rezervách 3 bilióny dolárov a môže ich použiť na podporu konverzného kurzu aký si zaželá. Aj keby bola Čína skúsila devalvovať (treba poznamenať, že za cenu zvýšenia inflácie), narastajúci politický tlak v americkom senáte konať proti čínskej podhodnotenej mene by vytváral prekážku vo vytrvaní na tejto ceste.

Čo nový zostupný tlak trhov na RMB naznačuje je, že Čína – tak dlho bez premýšľania miesto pre investovanie – sa zmenila na veľký otáznik. A to napovedá, že minimálne niektorí domáci čínski investori, ktorí inklinovali k tlačeniu ich peňazí do prázdnych víl a bytov – alebo veľkých zásob surovín – teraz hľadajú ako von.

Najľahšie riešenie tohto všetkého – a jedno z tých čo čínski politici budú v ťažkom pokušení skúsiť – by mohlo byť jednoducho uvoľniť „uťahovaciu“ politiku na peniaze a pôžičky. Nechať peniaze cirkulovať a, aspoň na chvíľu, stavební podnikatelia a špekulanti už budú mať možnosť zaplatiť účty bez vypredávania nehnuteľností či vyskakovanie z okien. No posledné čínske PMI čísla zverejnené v piatok [pred vydaním anglického originálu tohto článku] naznačujú, prečo to môže byť chyba. Podľa Reuters „továrenská inflácia v Číne sa v septembri zrýchlila, s podindexom vstupných cien rastúcim na štvormesačné maximum 59,5 v septembri z augustových 55,9“. Napriek riziku spomalenia, všetky peniaze čo boli napumpované do čínskej ekonomiky – zväčšujúc M2 o dve tretiny od začiatku celosvetovej finančnej krízy – v snahe dosiahnuť investičný boom stále vytvárajú tlak na rast cien. Čínska centrálna banka vie, že čo by bolo dobré pre špekulantov a stavebných podnikateľov – viac peňazí – môže byť katastrofou pre ekonomiku a sociálnu stabilitu.

Väčšina ekonómov vidí posledné PMI čísla v titulkoch ako dobré správy, indikujúce, že Čína je na ceste „mäkkého pristátia“ a pokračovania silného rastu. HSBC index prišiel s hodnotou 49,9 (znamenajúcu veľmi veľmi slabý pokles) a oficiálne číslo je 51,2 (znamenajúce veľmi odolný rast).

„Toto naznačuje, že hoci oneskorený efekt obmedzenia úverov bude pokračovať v ochladzovaní priemyselnej aktivity v nasledujúcich mesiacoch, nie je treba obávať sa náhleho spomalenia“ povedal Čchü Chung-pin (Qu Hongbin), čínsky ekonóm v HSBC.

U mňa PMI čísla vyvolali dve úvahy. Po prvé, bolo mi povedané, že HSBC zahrňuje viac malých a stredných [súkromných] podnikov, zatiaľ čo oficiálny index má viac štátnych podnikov. Je zaujímavé zvážiť, či „priepasť“ medzi nimi odráža to, čo som spomínal skôr, fakt, že uťahovanie dopadá disproporcionálne na súkromný sektor, zatiaľ čo štátne podniky majú väčšiu voľnosť. Ak je to tak potom to môže poskytovať jasný príklad „guo jin min tui“ (štát rastie, súkromný sektor ustupuje).

Po druhé, posledné PMI hodnoty naznačujú, že akékoľvek trhliny môžu vznikať – a poukázal som na viaceré – čínska ekonomika sa zatiaľ nedostala do kúta ani nedosiahla „krízový“ moment. Čínska ekonomika stále cirkuluje, podporovaná kombináciou oficiálneho a neoficiálneho úverovania a ešte nezačala pristávať, či už tvrdo alebo mäkko. Pnutia a rozpory zostávajú nevyriešené.

No zostávajú skryté pod povrchom a sú viac a viac viditeľné pre toho, kto sa pozerá. Vo štvrtok Bloomberg publikoval svoj prieskum medzi globálnymi investormi, zisťujúc ich stanovisko k čínskej ekonomike:

Päťdesiatdeväť percent respondentov povedalo, že čínske HDP, ktoré [medziročne] rástlo 9,5 percenta za posledný štvrťrok, bude rásť menej ako 5 percent ročne v roku 2016. Dvanásť percent vidí takého spomalenie do roka a štyridsaťsedem percent povedalo, že sa to stane od dvoch do päť rokov… Investori označili čínsku ekonomiku viac ako „zhoršujúcu sa“ než „zlepšujúcu“ v pomere takmer tri ku jednej, 38 percent k trinástim. 47 percent ju nazvalo „stabilnou“.

Vyrovnané PMI a ostatné ekonomické dáta prichádzajúce z Číny nepochybne zakrývajú niektoré celkom vážne znepokojujúce skutočnosti na trhu. Hovoriac s mnohými investormi a ekonómami moja skúsenosť je nasledovná: čím viac používate nejaký ekonomický model, tým máte z čínskej ekonomiky lepší pocit; určite, môžu byť hrbole na ceste, vravia nám modely, ale v podstate je hybnosť tak veľká, že rast bude pokračovať. Čím viac sa vzdialite a rozhliadnete, a budete načúvať svojmu inštinktu, tým viac budete znepokojení. Niečo sa tu deje, čo, to nie je úplne jasné… no vyzerá to zle, veľmi zle. Problém s modelmi, a dôvod prečo radšej verím svojim očiam a inštinktu, je, že modely fungujú výborne keď predchádzajúce vzory vnímania a konania zostávajú nezmenené, no sú veľmi zlé v rozpoznávaní bodov zlomu, kde spôsob uvažovania a konania ľudí dosahuje zmenu. Inými slovami sú veľmi slabé pre identifikáciu krízových momentov.

Chcel by som vysloviť ešte jednu úvahu. Všimnite si, že počas doterajšej diskusie som nikdy nespomenul vplyv obnoveného globálneho útlmu na čínsku ekonomiku. Vyzerá, že to je stredobodom záujmu mnohých mediálnych diskusií počas týchto dní, no z môjho pohľadu je to iba komplikujúci faktor. Čínska ekonomika je stále založená na modeli rastu vedenom exportom a preto nakoniec odvodzuje mnoho z jej rastu z externého dopytu. No čínske zhromažďovanie a sterilizácia devízových rezerv počas poslednej dekády znamenalo, že keď externý dopyt na konci roka 2008 poklesol, mohla naliať predchádzajúce exportné zisky do svojej ekonomiky v snahe financovať čisto domáci investičný boom. Keď tak spravila, Čína – aspoň na čas – bola schopná odviazať svoj osud od zvyšku svetovej ekonomiky, zažívajúc príbeh obsahujúci vysoký rast, zlé pôžičky a infláciu, ktoré nasledovali jej vlastné rozhodnutie – nie nepodobné japonskej odpovedi na Plaza Accord, ktorá spustila podobnú „bublinovú“ cestu v osemdesiatych rokoch. Externé faktory ako pád exportu, pokles dolára alebo nestále postoje zahraničných investorov môžu zintenzívniť pôsobiace sily alebo ich zmierniť, môžu zrýchliť alebo oneskoriť moment pravdy, no primárne sily a primárne rozhodnutia, ktoré treba vykonať, spočívajú na Číňanoch a štruktúre ich vlastnej ekonomiky, nie na faktoroch, ktoré pôsobia na Čínu zvonka.

Koniec poslednej časti slovenského prekladu. Preklad a odkazy na Wikipédiu Tibor Blažko.

Profesor Patrick Chovanec je americký ekonóm v súčasnosti pôsobiaci na univerzite v Pekingu. Má skúsenosti aj s pôsobením v privátnej ekonomickej sfére.

Jeho meno vystihuje jeho zmiešaný slovensko-poľsko(=oravsko)-írsky pôvod.

https://tblazko.wordpress.com/2011/10/14/nieco-sa-deje-i/
https://tblazko.wordpress.com/2011/10/26/nieco-sa-deje-ii/

Pôvodne publikované na http://cina.exil.sk.

Kvôli spamu je diskusia uzavretá. Príspevky posielajte cez tblazko@gmail.com.

Reklamy