Východné kung-fu

Navštívili sme Šaolínsky vrch v Čchüan-čou. Keďže dcére sa to páčilo, tak dokonca dva krát.
Centrum celého komplexu je dvor tienený dvoma košatými stromami s výhľadom na mesto. Na ňom sa doobeda povaľujú chudí mladí podľa oblečenia mnísi. Tipujem, že viacerí z nich by ešte mohli byť v škole. Občas niektorý z nich vstane a urobí pár ťahov aby sa nepovedalo. Raz sa stalo, že mladík dostal od vedúceho príkazom sériu drepov a dosť sa pri tom zapotil.
Mali sme šťastie, pri obidvoch návštevách sa dovalil autobus plný turistov, v druhom prípade vo forme miestneho klubu dôchodcov, takže sme po pol jedenástej mali možnosť vidieť bojovú estrádu.
Počas nej mladíci predvádzali pohyby so zástavami, palicami či plechovými mečmi a oštepmi, ale aj iba s prázdnymi rukami. Zásadne iba proti imaginárnemu súperovi. Jediné čo by som nezvládol bol kotrmelec vo vzduchu, jeden za predstavenie.
Vrcholom bol chlapík, ktorý najskôr v miernom podrepe niekoľko minút predvádzal niečo ako triky proti zápche s príslušnými pokrikmi. Následne si o čelo tresol kovovú lištu, ktorá sa raz zlomila na dve polovice a druhý deň sa ďalšia rozsypala na viacero kúskov. Po obidva dni boli úlomky svižne pozbierané a odpratanené zo scény na ktorú do finále nastúpil zvyšok osadenstva.
Obrázky nájdete napríklad cez obrázky google hľadaním quanzhou shaolin.
Počas vystúpenia na pozadí hrala dramaticko-bojová hudba, ktorá by pasovala do ľubovoľného pokračovania Pána hocičoho.
Po predstavení sa opäť zmenila na nekonečné opakovanie pomalej pokojnej chrámovej melódie. Prvý verš spieva nevýrazný mužský hlas, v druhom mu odpovedá sladký vyššie položený ženský zbor. Voľne prebásnené:
– Všade sú len samé mekáče, mekáčeé.
– A v nich leje sa len koka-koulaa.
Po vystúpení sa turisti s mníchmi odfotili a už bez nich vyrazili do reštaurácie.
My sme si ešte dali prechádzku po areáli. Podniku sa celkom darí, akurát prebieha čulý stavebný ruch. Stavajú sa nové kamenné schody a hore ďalší pavilón.
Okrem zeleninovej záhradky kombinovanej s tlejúcim smetiskom sa dá vidieť aj kamenná záhrada s altánkom a počas jesene mútnym jazierkom. Čistá nádrž pri vchode má dole ryby a z horného poschodia trčí kameň s niekoľkými dierami. Trafiť do nich mincou určite prináša šťastie, no väčšina mincí končí v nádrži.
V neďalekom lesíku stojí nová poschodová ubytovňa s mrežami na oknách a klimatizáciami, vedľa nej pristavená motorka. Stretnúť mnícha na motorke, dokonca so sluchátkami na ušiach, tu nie je nič zvláštne.
Dolu pod lesom je zamknutá budova podľa popisu slúžiaca na predvádzanie bojových umení, ak je to ešte pravda tak možno v období dažďov.
Odchádzajúc chrámová hudba z nádvoria slabne a je čoraz viac prekričiavaná hromadnými výkrikmi vojenskej posádky v údolí.

Zažil: Tibor Blažko.

Pôvodne publikované na http://cina.exil.sk.

Kvôli spamu je diskusia uzavretá. Príspevky posielajte cez tblazko@gmail.com.

Reklamy