Pozitívna úloha Číny v svetovej potravinovej politike

Katherine Morton: China’s positive stance on global food policy

Politická debata o Číne a potravinovej bezpečnosti má tendenciu byť skôr neomaltuziánska.

Hlavnou obavou je, že čínska populácia bude vyžadovať viac potravín, než môže poskytovať medzinárodné trhy. Niektorí komentátori sa obávajú, že boj o jedlo sa môže stať spúšťačom medzinárodných konfliktov – existuje mnoho pesimistických predpovedí predpovedajúcich budúce potravinové vojny a konflikty kvôli nedostatku poľnohospodárskych komodít. Čo tieto varovné počty neberú do úvahy je fakt, že Číňania chcú byť sebestační. Táto túžba viedla k domácej politike nezávislosti, ktorá pôsobí ako ochrana proti kolísaniu cien a znamená že bremeno zásobovania čínskeho trhu nezaťažuje medzinárodné trhy. Ale môže Čínska politika sebestačnosti vydržať?

Napriek niektorým správam čínsky domáci dopyt nebol hlavnou príčinou globálnej potravinovej krízy v rokoch 2007-08. Čína nebola závislá na dovoze, čo znamenalo, že bola chránená pred destabilizujúci účinkami trhových výkyvov. Inými slovami v tom čase mala Čína na sklade dosť potravín na to, aby absorbovala zvýšenie medzinárodných cien. Čína má v súčasnosti najväčšie obilninové rezervy na svete (70 percent z nich sú pšenica alebo ryža), ktorých kapacita sa odhaduje na 200 miliónov ton, čo je zhruba 30 až 40 percent z celkovej domácej produkcie obilnín. Po osem po sebe idúcich rokoch sa Čína teší úrode viac než 500 miliónov ton obilnín ročne, prevažne v dôsledku technologického pokroku. Ale zatiaľ čo Čína sama produkuje takmer dostatok obilnín pre výživu vlastnej populácie, nemôže nimi nakŕmiť svoje hospodárske zvieratá. A pretože Číňania s tým ako budú bohatnúť budú jesť viac bielkovín, produkovať dostatok obilia ako krmiva pre zvieratá tak ako pre ľudí predstavuje veľkú výzvu.

Čína vždy bola posadnutá kŕmením vlastnej populácie. Pre mnoho Číňanov skutočný hospodársky zázrak dosiahnutý v priebehu posledných troch desaťročí „otvorenia sa a reformy“ je skutočnosť, že Číne sa podarilo nakŕmiť približne 21 percent svetovej populácie na iba 9 percentách svetovej ornej pôdy. Vláda vzala do úvahy nestálosť cien potravín v posledných rokoch a to určilo podporu domácej produkcie. Čínske politické vedenie je obzvlášť znepokojené týmto problémom, pretože vystavenie sa kolísaniu cien na medzinárodných trhoch by mohlo viesť k sociálnym nepokojom a politickej nestabilite. [TB To neznamená, že v Číne nedochádza k rastu cien potravín, dokonca výrazne nad úrovňou celkovej vykazovanej inflácie.]

Ale zatiaľ čo sa Číne darilo po stáročia zostať sebestačnou, v budúcnosti toho nebude schopná. Odhaduje sa, že desať percent čínskej populácie trpí podvýživou, dochádza k poklesu vidieckej pracovnej sily a poľnohospodárska produktivita je stále viac citlivá na zmeny klímy, prírodné katastrofy a nedostatok vody. Pre účely plánovania musí mať Čína aspoň 1 800 000 mu (120 miliónov hektárov) ornej pôdy aby vyprodukovala dostatok potravín pre splnenie budúcich požiadaviek. Ale asi dve tretiny dostupnej pôdy v Číne sú teraz klasifikovanej buď ako neplodná alebo s nízkym obsahom poľnohospodárskeho potenciálu, a čínski drobní poľnohospodári pozemky opúšťajú. Ak sa poľnohospodári rozhodnú zostať musia prekonať nižšiu návratnosť z tradičných plodín a rastúce náklady na palivá, chemické hnojivá a pesticídy. Nie je žiadnym prekvapením, že čínski farmári teraz hľadajú nové možnosti doma i v zahraničí.

Čína nedávno začala rozširovať svoje poľnohospodárske investície do zahraničia, čo je krok, ktorý odhaľuje pružnejší prístup smerom k sebestačnosti. Napriek tomu je ťažké dokázať kritiku, že Čína teraz „zaberá pôdu“ v zahraničí pre výrobu potravín, aby ich dovážala späť domov. Čínske korporácie sú zapojené do produkcie potravín v susedných krajinách určených pre domáci trh, jeden z príkladov je 400 000 hektárová farma na rusko-čínskom pohraničí spoločne vlastnená čínskou Huaxin Group a ruskou počítačovou spoločnosťou Armada. [TB Snaha prenajať milión hektárov pôdy v Kazachstane viedla k protestom] Ale situácia je úplne iná na africkom kontinente, kde čínske firmy vyrábajú potraviny na splnenie miestnych potrieb alebo na predaj na medzinárodnom trhu.

Problematika globálnej potravinovej bezpečnosti v 21. storočí je nepochybne zložitá. Odborníci sa zhodujú v tom, že sa už nemôžeme spoliehať na bohatú ponuku lacných potravín. Environmentálne problémy dnes výrazne obmedzujú udržateľné poľnohospodárstvo a rastúca svetová prosperita neuľahčuje vykorenenie hladu: takmer jedna pätina svetovej populácie zostáva podvyživenou. Ceny potravín v blízkej budúcnosti pravdepodobne zostanú vysoké, takže svet potrebuje silnejší regulačný rámec pre zmiernenie negatívnych vplyvov. Potravinová bezpečnosť je dnes tak o stabilizácii trhov ako aj o zaistení primeranej dodávky bezpečných a spoľahlivých potravín pre svetovo najzraniteľnejšie komunity. Takže viac ako inokedy potravinová bezpečnosť závisí na otvorených trhoch.

Čína je teraz viac integrovaná do globálneho potravinového hospodárstva. Rozšírila poľnohospodárske investície v zahraničí a je stále viac aktívna ako darca potravín. Tieto nové aktivity prinášajú nové medzinárodné záväzky. V posledných rokoch Peking rozšíril poľnohospodárske rozvojové projekty v celej Afrike, Ázii a Latinskej Amerike a zvýšil núdzovú potravinovú pomoc. V roku 2011 Čína sľúbila hodnotu 70 miliónov amerických dolárov v obilí na pomoc suchom zasiahnutých krajín v oblasti Afrického rohu a dar bol v oficiálnych médiách prezentovaný ako najväčší príspevok v histórii Čínskej ľudovej republiky. Čínska reakcie na regionálne a globálne výzvy potravinovej politiky sú dnes dostatočne veľké na to, aby mali významný vplyv na to, či je distribúcia potravín férová a spoľahlivé.

Doteraz bola čínska vláda nápomocná kolektívnemu úsiliu pre vytvorenie zabezpečenia potravinového ochranného systému, obmedzeniu súťaže medzi potravinami a [bio]palivami, a posilneniu regulácie potravinových rezerv v reakcii na mimoriadne udalosti. Zvýšila svoje príspevky pre Organizáciu pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO), Svetový potravinový program a Medzinárodnú poľnohospodársku poradnú skupinu, a teraz hrá väčšiu úlohu v novo reformovanom Výbore FAO pre potravinovú bezpečnosť. Existujú spory o tom, ktorý prístup pri poskytovaní potravinovej pomoci funguje najlepšie, a nie je celkom jasné, či čínski politici majú záujem o podporu otvoreného trhového prístupu. Ale čínska angažovanosť v globálnej potravinovej politike je pozitívna. Čínska domáca a medzinárodná skúsenosť môže dokonca podporiť vznik novej kolektívnej globálnej normy.

http://www.eastasiaforum.org/2013/02/12/chinas-positive-stance-on-global-food-policy/

Katherine Morton(ová) pôsobí na Katedre medzinárodných vzťahov, Školy pre medzinárodné, politické a strategické štúdiá Austrálskej národnej univerzity.

Preklad a poznámky: Tibor Blažko.

https://tblazko.wordpress.com/2010/12/12/opakovany-start-cinskej-historie-i/
https://tblazko.wordpress.com/2010/07/03/pozor-zmena/
https://tblazko.wordpress.com/2012/04/25/zahada-cien-taxikov/

Za posledné tri roky čínsky dovoz kukurice, ryže a obilia sa viac ako zdvojnásobil. https://www.chinadialogue.net/article/show/single/en/6636-China-forced-to-import-food-as-its-environment-declines

Pôvodne publikované na http://cina.exil.sk.

Kvôli spamu je diskusia uzavretá. Príspevky posielajte cez tblazko@gmail.com.

Reklamy