Vysvetlenie čínskeho nevyváženého rastu

Yukon Huang: Understanding China’s unbalanced growth

Že rast Číny je nevyvážený je fakt. Spotreba ako podiel HDP sa postupne v posledných desiatich rokoch znížila na 35 percent – čo je najmenej zo všetkých veľkých ekonomík – zatiaľ čo pre investície vzrástol tento podiel na vyše 45 percent, čo je najviac (Obr. 1). Ale sú tieto nerovnováhy zraniteľnosťou – ako verí väčšina pozorovateľov – alebo dôsledkom čínskeho ekonomického rastu a preto nie sú vo svojej podstate problematické?


Obr. 1 Čínsky nevyvážený rast videný ako zraniteľnosť (percentá HDP), súkromná spotreba, investície

Mnohí analytici pripisujú tieto nerovnováhy nízkym úrokovým sadzbám, podporovaným podhodnoteným kurzom, ktoré sú vnímané ako potláčanie spotreby a podpora nadmerných investícií. Ale tento argument je zavádzajúci, pretože hlavným dôvodom týchto nerovnováh nie sú finančné represie [TB: https://tblazko.wordpress.com/2012/08/03/aka-je-financna-reforma-v-cine-i/ ], ale veľký úspech urbanizácie spolu s procesom industrializácie. Tento proces spôsobil že príjmy domácností ako podiel HDP klesali a miera úspor sa zvyšovala, čo spoločne vysvetľuje pokles spotreby ako podiel HDP v uplynulom jeden a pol desaťročí.

To všetko bolo vyložený Arthurom Lewisom v jeho modeli za ktorý dostal Nobelovu cenu, ktorý ukázal, ako prechod nadbytočných pracovníkov z oblasti vidieka do modernej ekonomiky, doplnený o rastúce investície, vedie k rýchlemu, ale nevyváženému rastu. Jeho analýza tiež popísala podmienky, kedy sa pracovné zdroje obmedzia, rast sa spomalí a ekonomika sa stáva vyrovnanejšia – teraz bežne nazývané „Lewisov bodu zvratu“. [TB: https://tblazko.wordpress.com/2010/03/14/nejsou-lidi/ ]

Tieto nerovnováhy pochádzajú z vplyvu urbanizácie na podiel práce na HDP ako sa pracovníci presúvajú z vidieckych do mestských aktivít. Predpokladajme napríklad, že typický čínsky farmár produkuje ryžu v hodnote 10.000 jüanov a rok a po zaplatení vstupov má 9000. Následne ušetrí 2000 a spotrebuje 7000. V celoštátnom zúčtovaní sa jeho činnosť premieta do podielu spotreby 70 percent hodnoty produkcie.

Predpokladajme, že sa presťahuje do Šen-čenu a dostane prácu u Apple (Foxconn) [TB: presnejšie Foxconn je dodávateľ nielen pre firmu Apple] a je platený bežnými 30.000 jüanmi ročne. Rovnako ako väčšina migrantov ušetrí polovicu a spotrebuje polovicu čiže 15000. Apple skombinuje jeho prácu s kapitálom a dovážanými dielmi aby vyrobila iPady v hodnote 60.000 z hľadiska pridanej hodnoty. Jeho spotreba ako podiel na priemyselnej pridanej hodnote je teraz 25 percent.

Ako vidno na obrázku 2 tento konkrétny pracovný transfer sa objaví v celoštátnom zúčtovaní ako podiel práce na produkcii poklesom z 90 percent na 50 percent a spotreba ako podiel HDP zo 70 percent na 25 percent.


Obr. 2 Ako migrácia do miest ovplyvňuje celoštátne zúčtovanie, farmár, zamestnanec v továrni

Tento príbeh bol zopakovaný prostredníctvom prevodu desiatok miliónov migrujúcich pracovníkov ročne. To viedlo k prudkému poklesu pracovníkov v poľnohospodárstve z približne 50 na 35 percent pracovnej sily a veľkému nárastu v priemysle a službách. (Obr. 3a) Pretože podiel práce na produkcii je oveľa nižší v priemysle, okolo 50 percent v porovnaní s takmer 90 percent v poľnohospodárstve (Obr. 3b), podiel práce na HDP poklesol, ako je vidieť na obrázku 4.


Obr. 3 Zamestnanosť podľa sektorov a podiel práce na produkcii, poľnohospodárstvo, služby, priemysel

Ale na tomto poklese nie je nič perverzné, pretože migrujúci pracovníci zarábajú a spotrebúvajú násobne viac než predtým, firmy sú schopné expandovať prostredníctvom zvýšenej absorpcie práce a investícií, a krajina má úžitok z vyššej produktivity a dvojcifernej miery rastu.


Obr. 4 Disponibilné príjmy domácností


Obr. 5 Čínske regionálne príjmy domácností, podiel HDP, východ, severovýchod, stred, západ

Vplyv urbanizačno-industrializačného procesu je ešte jasnejší, keď sa pokles príjmov domácností ako podiel HDP na obr. 4 rozloží podľa regiónov. Ak sú finančná represia alebo kurzy dôvodom nevyváženého rastu v Číne, dalo by sa očakávať, že krivka poklesu na nebude líšiť podľa regiónu, pretože cenový režim je na celoštátnej úrovni podobný. [TB: čínsky kapitál získaný represiou bol investovaný rovnomerne? zahraničný nebol https://tblazko.wordpress.com/2012/02/20/mapa-zahranicnych-investicii/ ] Ďalej, ak existujú regionálne rozdiely, potom by sa dalo očakávať, že pokles bude výraznejší vo východnej časti kde sú hlavné priemyselné a obchodné centrá. V skutočnosti je opak pravdou. Od roku 2000 ďaleký západ – väčšmi než východné pobrežie – zažíva obrovský 40 percentný pokles podielu príjmov domácností na HDP, zatiaľ čo iné regióny prešli oveľa pozvoľnejším poklesom v priebehu niekoľkých desaťročí. (Obr. 5) [TB: čiže sa začalo viac investovať na menej zaľudnenom západe, čím sa podiel príjmov na HDP priblížil východu?]

Je jasné, že to čo sa deje má súvis tak s polohou ako aj udalosťami. Ako sa dá vysvetliť regionálne diferencovaný model? Odpoveď je urbanizačno-industrializačný proces.

Prudký pokles v západnej oblasti odráža ako jeho oneskorený proces urbanizácie vo vzťahu ku zvyšku krajiny, čo vysvetľuje jeho vysoký podiel príjmov domácností pred rokom 2000, a vplyv v pekinského „Budovania západu“, ktorý sa začal na konci 90. rokov. Tento program podporuje masívne investície do infraštruktúry a príjmy generujúcich aktivít, ktoré viedli k rýchlemu znižovaniu podielu práce na produkcii ako sa pracovníci presúvali z tradičných vidieckych aktivít do priemyslu a služieb s omnoho vyšším zárobkovým potenciálom.

Zatiaľ čo všetci si uvedomujú, že sa čínske nerovnováhy sa rozšírili v posledných desiatich rokoch, málokto ak vôbec niekto si uvedomuje, že to bolo v dôsledku transferu práce na ďalekom západe, nie vývojom na pobreží. No ak si to uvedomili, mali by pochopiť, že čínsky nevyvážený nárast je spôsobený industrializačno-urbanizačným procesom, nie finančnou represiou.

Avšak pokles spotreby ako podiel na HDP bol umocnený vyššiou mierou úspor. Existuje mnoho literatúry o tom prečo miera úspor počas tohto obdobia vzrástla. Spomína sa mnoho dôvodov, vrátane čínskeho slabého sociálneho systému, starnutia populácie a nízkych úrokových sadzieb. Ale opäť sa do značnej miery ignoruje je rola, ktorú pri vysvetľovaní nárastu hrá – prostredníctvom pracovnej migrácie – urbanizácia. Ako je vidieť na obr 6, zvýšenie celkovej miery úspor je kvôli eskalácii mestskej miery úspor, pretože vidiecke miery úspor v podstate nezmenili. Táto regionálna diferenciácie vychádza z migrujúcich pracovníkov, ktorým nie je dovolený prístupu k sociálnym službám v mestách kvôli chýbajúcemu právu na pobyt – ktoré ich potom nútia šetriť oveľa väčšiu časť svojich príjmov ako ustanovených mestských obyvateľov.


Obr. 6 Mestké úspory vedú celkový rast, trojročné priemery, percento príjmov, mestské, vidiecke, celkové

Stručne povedané, urbanizácia do značnej miery vysvetľuje aj pokles podielu práce na príjme a zvýšenie miery úspor, ktoré spoločne vysvetľujú pokles spotreby ako podielu na HDP. Tiež stojí za zmienku, je, že na rozdiel od všeobecného vnímania spotreba na obyvateľa rástla o 8 percent ročne – najviac zo všetkých významných ekonomík – aj keď podiel spotreby na HDP klesal.

Čínsky nevyvážený model rastu kopíruje ďalšie úspešne sa rozvíjajúce východoázijské ekonomiky, ktoré prešli podobným urbanizačno-industrializačným procesom pred niekoľkými desiatkami rokov. Podiel spotreba na HDP v Japonsku, Južnej Kórei a na Taiwane klesol o 20 až 30 percentuálnych bodov, na najnižšej úrovni bok pri príjme v rozmedzí 12-15000 amerických dolárov na hlavu prepočítanými na miestne ceny [TB: PPP] v porovnaní s aktuálnymi čínskymi 9000. Pokles podielu spotreby je odrazom trvalého nárastu podielu investícií na HDP vo všetkých troch ekonomikách, vrcholiac okolo 40 percent HDP. Spoločným menovateľom všetkých týchto prepojení východoázijských krajín je to, že prehlbujúce sa nerovnováhy boli spojené s urbanizáciou a vysokým tempom rastu, ktorý im umožnil uniknúť pasci stredného príjmu a nakoniec prechodu k viac vyrovnaným výsledkom keď ich ekonomiky dozreli.

Zlý výklad dôvodov prečo je rast Číny nevyvážený pokiaľ ide o makroagregáty vedie k zlým receptom na ďalší postup, vrátane tvrdenia, že Čína potrebuje viac “spotrebou vedený” rastový model – koncept, ktorý v ekonomickej teórii neexistuje – alebo že Čína potrebuje rásť pomalšie, takže podiel spotreby na HDP sa zvýši – čo zamieňa prostriedky a cieľ.

Ale Čína sa potýka s významnými hospodárskymi problémami, ktoré priniesla klesajúca produktivita a stúpajúca zadĺženosť. Úlohou nového vedenia je uniknúť z pasce stredného príjmu zavedením komplexného súboru štrukturálnych reforiem, aby ekonomika mohla rásť na úrovni 7 percent pre zvyšok tohto desaťročia. To nebude ľahké. Čína potrebuje zvýšiť efektivitu svojho procesu urbanizácie a rozvíjať vhodné zdroje financovania. Ak sa to podarí, potom sa vyváženie nakoniec objaví ako vedľajší produkt udržateľnejšej cesty rastu, nie ako skutočný cieľ.

Yukon Huang je členom Carnegie Endowment http://carnegieendowment.org/2013/09/04/understanding-china-s-unbalanced-growth/glgx a bývalý riaditeľ Svetovej banky pre Čínu.

Článok bol publikovaný na http://ftalphaville.ft.com/2013/09/04/1622742/guest-post-understanding-chinas-unbalanced-growth/

Rýchly preklad: Tibor Blažko
V prípade nejasností sa obráťte na svojho makroekonóma alebo účtovníka.

Pôvodne publikované na http://cina.exil.sk.

Kvôli spamu je diskusia uzavretá. Príspevky posielajte cez tblazko@gmail.com.

Reklamy