Mojžišov omyl II.

Po minulom blogu sa mi ozval Martin Mojžiš. Jeho email ma doviedol ešte k tomuto pokračovaniu.

Povedzme, že čínske znaky nepopisujú konkrétny zvuk, ale významové slabiky (nevymyslel som lepší výraz). V zásade tými istými znakmi sa zapíše slovo, ktoré sa môže vyslovovať úplne inak v rôznych dialektoch čínštiny. Dokonca sa takto Číňania môžu (mohli) v princípe dohodnúť aj s okolitými národmi (vie, ko, jap), ktoré tento systém prebrali (a následne si upravili). Aj keď dôležitejšie asi bolo, že sa (po unifikácii čínskeho písma Prvým cisárom) dohodli v rámci Číny.

Pokiaľ by ste v Číne (teoreticky) mali firmu Mačkopes, ktorá sa ale vo vašej miestnej verzii čínštiny číta haumňau, mohli by ste sa rozhodnúť, či ju zapíšete znakmi pre mačku a psa alebo znakmi, ktoré by sa v hlavnej (čiže mandarínskej) čínštine čítali čo najpodobnejšie na haumňau. V druhom prípade si pravdepodobne budete môcť vybrať z viacerých možných kombinácii možných znakov tie najdôstojnejšie či inak vhodné. Čínskych znakov sú desaťtisíce, podľa niektorých vyše stotisíc, no stále sa môže stať, že želaný zvuk bude popísaný iba približne, dokonca aj v prípade pekinskej čínštiny. http://languagelog.ldc.upenn.edu/nll/?p=8315

Mimochodom, ani v slovenčine nie je zvuk popísaný úplne jednoznačne, bez potreby externej informácie. Ako Tibor viem o tom svoje.

V minulom blogu som predpokladal, že biblický experiment si za základ zobral nekomprimovaný text (v počítači máva súbor koncovku txt), kde by každý znak (anglický, slovenský s mäkčeňom alebo čínsky) tak ako ho vidí čitateľ (či obsluha klasického tlačiarenského zariadenia, takého čo pre Európu vynašiel čínskeho stavu techniky neznalý Guttenberg) mal rovnakú veľkosť v bitoch.

Reálne by sme na všetky ľudské znaky potrebovali viac ako dva 8bitové bajty. No mnohé zo znakov sa používajú tak výnimočne (aj bežný Číňan vystačí s tisícmi), že aj v txt súboroch sa používa určitá kompresia, vďaka čomu znak typicky zaberá 1 (ansi, vhodné pre abecedné systémy) alebo 2 (unicode) bajty. Ak čínsky zápis vychádza kratší, pravdepodobne sa porovnávali unikódové verzie.

Z iného konca: hovorené slovo sa dá zapísať viacerými systémami. Ak sa nemýlim aj Kórejčania majú historické písmo založené na čínskom aj abecedu.
V čínštine relatívne nedávny prechod v písaní od klasickej do zjednodušenej formy neznamenal iba zmenu znakovej sady za novú, obsahujúcu znaky s menej ťahmi, ale niekedy aj zmenu v počte znakov, i keď zďaleka nie tak významnú ako rozdiel medzi znakovým a abecedným systémom.

Ak by sme sa bavili o jazykovej (ne)efektivite, možno by stálo za to uvažovať o slovenských pádoch alebo anglickom systéme časov, no ak majú výskumníci pravdu pre dĺžku textového záznamu v zipovanej forme je to takmer irelevantné.

Čo sa týka rovnakosti informácií v prekladoch tak aj v jednom jazyku existujú rôzne verzie Biblie snažiace sa o čo najpresnejší preklad výrazov pre ktoré nie je priama a jednoznačná alternatíva (a nemyslím tým Dänikena, stačí či bola Mária panna). Plus v akejkoľvek monoteistickej verzii starých príbehov sa stráca napríklad pôvodná informácia o rozdiele medzi bohmi El(ohimom) a Jahvem/Jehovom.

S pozdravom, Tibor Blažko

https://tblazko.wordpress.com/2013/12/24/mojzisov-omyl/
http://www.economist.com/blogs/economist-explains/2014/02/economist-explains-8

Pôvodne publikované na http://cina.exil.sk.

Kvôli spamu je diskusia uzavretá. Príspevky posielajte cez tblazko@gmail.com

Reklamy