Omyl týždňa 7/2014

To som nečakal. V .týždni vyšiel článok Juraja Šalapu Bitcoin a Triffinov paradox, ktorý, ako som si neskôr vygooglil, by sa dal ľahko napísať ako skladačka článkov množiacich sa na weboch od „pošlite nám vaše peniaze, my vám pošleme certifikát, že vlastníte investičné zlato“, po tie, čo sú zamerané na konšpiračné teórie.

Začína to už podnadpisom: „Čína začala hromadiť obrovské rezervy zlata. Odhaduje sa, že Číňania za obdobie od janura do októbra 2013 kúpili viac než 950 ton vzácneho kovu. Prečo to asi robia?“ V článku sa to vystupňuje ako „Prekvapivý apetít Číny po zlate a vytvorenie Šanghajskej zóny voľného obchodu s voľnou konvertibilitou jüanu sú náznakom toho, že by čínsky jüan mohol prevziať úlohu svetovej rezervnej meny.“

Čiže čitateľovi sa bezmála môže zdať, že Čínska ľudová banka je v poslednej fáze pred zverejnením, že vlastní obrovské zlaté rezervy a zavádza novú zlatom krytú svetovú menu, ktorá zruší nenávidený dolár.
Keďže sľubované dátumy z minulých rokov nevyšli, aktuálne je na intenete zaručene istý apríl 2014, odhadujem ten prvý.

Ale vážne. Číňania síce nakupovali stovky ton zlata, ale rezervy banky sa nejako nezmenili. Stačí pozrieť na jej web http://www.pbc.gov.cn/publish/html/2013s09.htm
Zlato tvorí asi percento čínskych rezerv http://en.wikipedia.org/wiki/Gold_reserve#Officially_reported_gold_holdings

Pre niekoho je to možno prekvapenie, ale väčšina svetového zlata nie je vo forme tehličiek v trezoroch centrálnych bánk. http://en.wikipedia.org/wiki/Gold_reserve#World_gold_holdings
Číňania ho kľudne nakupovali napríklad ako súkromné osoby.

Aby sme to dali do kontextu, stovky ton minulý rok súkromne nakúpili aj obyčajní Indovia http://money.cnn.com/2013/11/15/news/economy/china-gold/ http://finweb.hnonline.sk/spravy-zo-sveta-financii-126/cinania-maju-rekord-v-hlade-po-zlate-605663 Pritom asi nikto neuvažuje nad rupiou ako svetovou rezervnou menou. Tú to skôr oslabilo až tak, že nákupy zlata Indmi boli umelo obmedzené.

Navyše Čína sa nedávno sama vyjadrila v tom zmysle, že vzhľadom na nevýhody vyplývajúce z rezervnej meny o svetovo-rezervný jüan namiesto dolára nemá záujem. (To neznamená, že raz, tak ako iné meny dnes, rezervný byť nemôže.)

Okrem toho článok stavia Čínu do úlohy takmer spasiteľov americkej ekonomiky: „Našťastie pre Ameriku … nahromadila Ríša stredu veľké rezervy amerických dlhopisov.“, ignorujúc že veľmi podobné postavenie amerického dlžníka má aj Japonsko.

Na ďalšej dvojstrane .týždňa ma čakal článok Marína Gálisovej „Vojna hrozí inde, než by ste čakali“ o čínsko-japonských vzťahoch.

Z neho by mohlo čitateľom vyplývať, že vlastníctvo ostrovov medzi Čínou a Japonskom logicky pripadá Japoncom:
„Od 19. storočia patrí súostrovie Japonsku, ktoré tu 14. januára 1895 vztýčilo svoju vlajku a oficiálne vyhlásilo vládu nad týmto územím. … Zostalo tak vyše pol storočia.“
Veď Čína iba „vyhlásila, že ostrovy sú jej územím a že ním boli odnepamäti…“

Jedným z faktov v článku nespomenutých je, že po desiatky rokov sa Japonsko veľmi nesnažilo zverejniť, že ostrovy považuje za svoje.

Ak máte o tému ostrovov záujem, odporúčam prelúskať anglické články z https://tblazko.wordpress.com/2012/09/13/english-needed-iii/.

Autorka spomína aj oživenie japonského nacionalizmu. „K tomu logicky patria návštevy pamätníkov druhej svetovej vojny“

Priznávam, že japonské reálie nesledujem detailne, takže o turné pamätníkov japonského premiéra nemám informácie. Jediné čo som si všimol bola jeho návšteva svätyne Jasukuni, založenej v roku 1869, ktorá asi do kategórie pamätníkov druhej svetovej vojny nespadá.

Nepodložené mi pripadá aj tvrdenie o exporte: „Japonsko je pre Čínu dôležité najmä preto, že japonské technológie, ktoré dováža, jej umožňujú zvyšovať výrobu, a teda cieľ, o ktorý jej ekonomicky ide v prvom rade: export.“

Škoda.

Komentoval: Tibor Blažko

https://tblazko.wordpress.com/2015/07/19/moj-zlaty-omyl/

http://blogs.wsj.com/chinarealtime/2014/04/09/why-the-yuan-isnt-really-going-to-challenge-the-dollar-any-time-soon
http://blogs.wsj.com/chinarealtime/2014/04/15/chinas-once-boundless-love-for-gold-starts-to-tarnish

Pôvodne publikované na http://cina.exil.sk.

Kvôli spamu je diskusia uzavretá. Príspevky posielajte cez tblazko@gmail.com.

Reklamy