Nová čínska pozemková reforma?

Luigi Tomba: A New Chinese Land Reform?

3. apríla 2013 Ľudový denník publikoval komentár k násilnej smrti dvoch protestujúcich poľnohospodárov v provincii Henan, rozdrvených v dvoch samostatných incidentoch vozidlami určenými k vyčisteniu ich pôdy pre výstavbu. „Okrem otvorených otázok o administratívnych pochybeniach,“ píše autor, „zostávajú aj iné veci na ktoré sa treba pýtať: Prebiehalo vyvlastnenie správnymi postupmi? Je legálne postaviť hotel alebo akékoľvek trvalé štruktúry na poľnohospodárskej pôde? A ak sú problémy, kto ich vyhodnotí, kto je zodpovedný?“ Aby ľudia mali pocit spravodlivosti článok argumentoval, „malo by sa vyvinúť najväčšie úsilie na ochranu života každého občana“. Po týchto epizódach len o pár dní neskôr nasledoval závažný incident, v ktorom 300 zamestnancov úradu č. 13 ministerstva železníc zaútočilo na poľnohospodárov, ktorí hliadkovali na pozemku určenom na vyvlastnenie.

Občas je násilie páchané vládnymi oddeleniami prostredníctvom miestnych gangstrov a v mene pokroku a stability. Mnoho takýchto konfliktov sa objaví v procese premeny pôdy z poľnohospodárskeho využitia (nongdi 农 地) na „stavebný pozemok“ (jianshe tudi 建设 土地). Vzhľadom k veľkej neistote v oblasti režimu práv na užívanie pôdy sa to dnes pre miestne vlády v Číne stalo jedným z najvýbušnejších a najkonfrontačnejších záležitostí. Asi šesťdesiatpäť percent všetkých „hromadných incidentov“ súvisí s pôdou. Podľa odhadov právneho experta Yu Jianrong-a v priebehu posledných dvoch desaťročí miestne vlády zabrali 14,7 milióna hektárov pôdy a na rozdiele medzi oficiálnym odškodním a trhovými cenami stratili poľnohospodári viac ako dva trilióny juanov. To všetko sa stalo zatiaľ čo sa ústredná vláda zúfalo snaží, aby zabránila prepadu rozlohy čínskej ornej pôdy od pádu pod obávanú „červenú líniu“ 1,8 miliardy mu (120 miliónov hektárov) – považovanú za najnižšiu úroveň na ktorej bude možné zabrániť významnému nedostatku potravín.

Celočínske zhromaždenie ľudových zástupcov nedávno schválilo novelu článku 47 Zákona o správe pôdy, ktorý umožňuje zvýšenie náhrady za pozemok pre vyvlastnených poľnohospodárov. Limit „tridsaťnásobku pôvodných hodnôt“ uložený zákonom držal náhradu mimo trhovú hodnotu a podľa Jiang Ming-a – profesora na Pekinskej univerzity – viedol k tomu, že poľnohospodári dostávali v priemere len 6,9 percent trhovej hodnoty vyvlastnenej pôdy.

V priebehu posledných šiestich desaťročí Čína zažíva opakované pozemkovej reformy, z ktorých každá definuje rôznu fázu ekonomického rozvoja krajiny. Čínska komunistická strana prišla k sile v priebehu prvej a najkrvavejšej z týchto reforiem – tej, ktorá v priebehu a po revolúcii redistribuovala pôdu od statkárov k chudobným farmárom, z ktorých mnohí mali do tej doby obrábali pôdu vo vlastníctve iných. Od začiatku 50tych rokov bola potom pôda bol postupne daná pod kontrolou družstiev a kolektívov. Systém zriadil dvojitý vlastnícky režim (štátna pôda v mestách, kolektívne vlastnená pôda na vidieku kde dedinské družstvá udržali vlastnícke práva počas obdobie ľudových komún), ktoré formálne stále platí aj dnes. V nových podmienkach s prevodom pozemkov nevyhnutnom pre akýkoľvek hospodársky alebo infraštruktúrny projekt najmä to spôsobuje hlavybolenie pre vedenie, ktoré sa stáva čoraz viac znepokojené konfliktmi, ktoré to spôsobilo. Prerozdelenie pôdy domácnostiam (druhá pozemková reforma) na začiatku 80tych rokov mierne a dočasne posilnilo poľnohospodárske príjmy a efektivitu využívania pôdy. Ale rozpalcelovnie práv na užívanie pozemkov malo za následok výrazné zníženie produktivity a kvality poľnohospodárskych produktov. Medzitým vyrovnanosť rozpočtov miestnej samosprávy a jej podpora ekonomickej reformy záviseli na tranformácii pôdy (a poplatkoch tým generovaných). Ešte v roku 2012, napriek centrálnym politikám zameraným na spomalenie predaja vidieckej pôdy, príjem odvodený miestnou samosprávou z pozemkových poplatkov vzrástol o neuveriteľných 46,6 percenta oproti predchádzajúcemu roku!

Od roku 2010 je vo výhľade tretia pozemková reforma, a zatiaľ čo diskusia neutícha prekvitajú miestne experimenty. Od roku 2003 strana každoročne vydávala „Dokument č. 1“ (Yihao Wenjian一号 文件) venovaný vidieckej reforme a riešeniu tzv. „troch vidieckych problémov (alebo záležitostí)“ (sannong went三农 问题: poľnohospodárstvo, vidiek a roľníci) .V roku 2013 sa dokument, ktorý udával tón politiky rozvoja vidieka v priebehu roka ,zameral na tri aspekty tejto reformy: povzbudzovanie „špecializovaných poľnohospodárskych domácností“ (zhuanye nonghu专业 农户) , expanzia vidieckych družstiev cez korporatizáciu kolektívnej pôdy v rukách akcionárskych spoločností, inšpirované experimentami s korporátnou pôdou najskôr v Kuang-tungu [Kantonu] a neskoršie v iných rýchlo sa industrializujúcich oblastiach krajiny, a po tretie vytvorenie „rodinných fariem“ (jiating nongchang 家庭 农 产). „Rodinné farmy“ je nový výraz čínskej politiky týkajúci sa fariem, kde väčšina práce sa vykonáva rodinnými príslušníkmi. Rodinné farmy sú v objeme výroby väčšie ako tradičné domácnosti, využívajú viac intenzívne poľnohospodárskej praxe a sú prevažne komerčne (to znamená, že vyrábajú skôr pre trh než pre osobnú spotrebu). V prvých komentároch k tejto novej politiky sú tieto farmy vnímané ako „ďalší vývoj špecializovanej domácnosti“. Rodiny registrujúce sa na vytvorenie väčšej miery aktivity budú mať nárok na preferenčnú politiku štátu v oblasti práv na užívanie pozemkov, sociálnej a finančnej podpory a daňových režimov. Tiež bolo odporúčané, aby takýto vývoj väčších fariem „zdola nahor“ čelil rastúcej penetrácii agrobiznysu do čínskeho vidieka, ktorý verejná mienka vníma ako jeden z dôvodov pre zvýšenie počtu potravinových škandálov.

Naznačujúc potrebu spravodlivejších a jasnejších postupov v prípadoch vyvlastnenia pozemkov Dokument č. 1 neponúka žiadne zmienky o tom, či by nastanú významné zmeny súčasného vlastníckeho režimu pôdy. Rozdiel medzi kolektívnou a štátnou pôdou – ktorý vytvára konflikty pri konverzii – a závislosť miestnych rozpočtov na pozemkových poplatkoch sú hlavné problémy na diskusiu. Nejasnosti v evidencii užívacích práv zostávajú, aj napriek pozemkovému sčítaniu na konci osemdesiatych a začiatku deväťdesiatych rokov, o ktorom sa vyhlasovalo, že má zmapovaných a registrovaných viac ako deväťdesiat percent kolektívne vlastnenej pôdy. Dokument 2013 naznačuje, že táto registrácia by mala byť dokončená „do piatich rokov“. Kolektívy často rozdelili pôdu medzi dedinčanov alebo založili firmy sa správu kolektívnej pôdy, a „kto čo vlastní“ je stále otázkou ktorú môže zodpovedať málokto. Netreba dodávať že takáto neistota poskytuje príležitosti pre vytváranie pozemkových elít a pre rozvoj konfliktov.

Niektorí argumentovali, že kolektívne vlastníctvo ochránilo poľnohospodárov od vyvlastnenia a vyústilo pre nich vo významné príjmy, a to najmä v rýchlo sa urbanizujúcich oblastiach, ako je Kuang-tung. Dediny v bohatších a rýchlo sa rozvíjajúcich oblastiach krajiny skutočne využili situáciu a zaistili si rast hodnoty ich pôdy – napríklad pretvorením niektorých urbanizovaných dedín (najmä v Kuang-čou [Guangzhou] a Šen-čene [Shenzhen]) do veľkých pôdu vlastniacich spoločností. Iní tvrdili, že sa jedná o extrémne prípady – skôr výnimky než pravidlo. Vo väčšine urbanizujúcich sa oblastiach sa farmári skutočne stali akcionármi, ale nemajú skutočnú kontrolu nad svojimi aktívami. Rozhodnutia o využívaní pôdy sú v rukách niekoľkých málo ľudí, podiely, ktoré vlastní nemôžu byť predané a neexistuje individuálny trh, kde môžu byť použité ako kolaterál. Dokonca aj domy ktoré poľnohospodári stavajú na kolektívnej pôde ich oprávňujú len k „malým vlastníckym právam“ (xiao chanquan小 产权) – druh užívacieho práva. Za účelom získania plných vlastníckych práv sú poľnohospodári povinní zaplatiť rozdiel medzi nákladmi na výstavbu a trhovou cenou, čo si môže dovoliť málokto. Kolektívne vlastníctvo teda uzamklo niektoré hodnoty vytvorené industrializáciou. Ale to tiež stále viac odcudzovalo poľnohospodárov od pôdy, zatiaľ čo pôda sama o sebe, a to najmä v prímestských oblastiach, je stále zastavaná. Pre niektorých komentátorov to predstavuje de facto vyvlastnenie a v mnohých prípadoch hodnota podielov poľnohospodárov bude naďalej klesať, až sa stanú irelevantnými pre ich živobytie.

Táto situácia viedla k fragmentácii pozemkovej politiky, kde miestne vlády prijali podstatne odlišné usporiadania na uspokojenie poľnohospodárov a zabráneniu konfliktom. Takáto komplexnosť je to, čo viedlo niektorých analytikov vrátane Zhou-a Tianyong-a z Centrálnej straníckej školy k návrhu úplne skoncovať s kolektívnou pôdou. Pôdu by znárodnili a poskytovali by pre poľnohospodárov dlhodobé nájomné zmluvy, čím by sa rozšíril na vidiek na model použitý pre mestské oblasti, kde je pôda prenajatá na dobu sedemdesiatich rokov. Podľa tohto scenára by znárodnenie malo za následok že poľnohospodári by mali väčšiu kontrolu nad ich pôdou po dobu dostatočne dlhú na podporu investícií. Takéto opatrenia by však mohli viesť ku kolapsu miestnych vidieckych samospráv, ktoré značne závisia na daniach a poplatkoch získaných prostredníctvom premeny vidieckej pôdy. Fiškálna reforma je preto pre takú reorganizáciu ústrendným bodom, aby sa lepšie prerozdelilo bohatstvo vo fragmentovaných ekonomík čínskeho vidieka. To je najmä prípad zrušenia poľnohospodárskej dane [2006], ktorá zanechala miestnym orgánom málo alternatív okrem špekulácie a krádeží pôdy za účelom poskytovať služby a vytvárať rast.

Znárodnenie ale nie je tak jednoduché ako to znie a jeho priaznivcom sa nepodarilo presvedčiť politických činiteľov o jeho význame. Vyžadovalo by masívny prevod pôdy od kolektívov. To sa doteraz nestalo okrem individuálnych prípadov vyvlastnenia a neexistujú žiadne solídne celoštátne informácie o právach na užívanie pozemkov, ktoré môžu byť použité ako základ pre takéto transakcie. Pravdepodobne by to viedlo k masívnym transakčným nákladom. V istom zmysle by toto riešenie trpelo rovnakým štrukturálnym problémom často obdobným s privatizáciou pôdy: nedostatkom určitého základu pre rozdelenie práv.

Vo výhľade neexistuje žiadne čisté riešenie pre masívnu výzvu predstavovanú nedostatočnosťou súčasného režimu pôdy pre intenzívne využívanie zdrojov, ktoré charakterizuje urbanizáciu a industrializáciu. Stále hlasnejšie verejná výzvy na „vrátenie pôdy poľnohospodárom“ však budú pokračovať v tlaku na tvorcov politiky v nasledujúcich rokoch aby znížili nerovnosť a násilie okolo problematiky pozemkov.

Táto esej bola prvýkrát publikovaná v Civilising China. The China Story Yearbook 2013, publikované The Australian Centre on China in the World, Canberra.
Civilising China je k dispozícii zdarma na stiahnutie na http://www.thechinastory.org

Preklad je z http://www.japanfocus.org//-Luigi-Tomba/4059

Luigi Tomba je spojený s Australian Center on China in the World Austrálskej národnej univerzity. Spolueditor The China Journal od roku 2005. Publikoval najmä o dôsledkoch reformy bývania a vzniku novej strednej triedy, praktikách urbanizácie v prímestských čínskych dedinách, najmä o hospodárení s pôdou a dôsledkoch pre miestnu správu.

Rýchly preklad: Tibor Blažko.

https://tblazko.wordpress.com/2013/03/09/pozitivna-uloha-ciny-v-svetovej-potravinovej-politike/
http://www.economist.com/news/china/21601563-officials-want-family-run-farms-grow-much-bigger-america-new-model-bring-back
http://blogs.wsj.com/chinarealtime/2014/06/20/a-love-hate-relationship-why-guangdongs-financial-health-is-so-tied-to-property

Pôvodne publikované na http://cina.exil.sk.

Kvôli spamu je diskusia uzavretá. Príspevky posielajte cez tblazko@gmail.com.

Reklamy