Tullockov paradox

Náklady na ovplyvňovanie zástupcov štátu sú oproti získaným výhodám nízke. Prečo sú potom odhady výdavkov na takéto ovplyvňovanie tak skromné?
Zhruba takto znela najslávnejšia z otázka, ktorú položil nedávno zosnulý Gordon Tullock.

Tullock strávil časť kariéry ako zamestnanec americkej Zahraničnej služby v Ázii.
V Číne bol po dva roky svedkom víťazstva pracujúceho ľudu, na ktorom podľa neho mali podiel aj USA tým, že zbraňovým embargom tlačili (v roku 1947 ešte vojensky úspešnú) nacionalistickú vládu do rokovaní s komunistami, aj „keď sa ukázalo, že komunisti boli tí, čo nechceli rokovať“.

Ale aby sme sa vrátili k pôvodnej téme: podľa Tullocka bol príčinou stagnácie Číny na konci cisárskej éry rozbujnený štátny aparát, v ktorom elity hľadali spôsob ako sa nabaliť na úkor spoločnosti.

http://www.forbes.com/sites/fredsmith/2014/11/06/in-memoriam-gordon-tullock/
http://www.vdare.com/articles/privilege-seeking-peter-brimelows-interview-with-gordon-tullock
http://books.google.sk/books/about/Autocracy.html?id=FKDwntn7fwAC Gordon Tullock: Autocracy

Stručne spomenul: Tibor Blažko.

Kvôli spamu je diskusia uzavretá. Príspevky posielajte cez tblazko@gmail.com.

Pôvodne publikované na http://cina.exil.sk

Reklamy