Druháci v Čchüan-čou

Aké sú rozdiely medzi druhým ročníkom u nás a v južnej Číne?

Prvý do očí bijúci rozdiel je počet žiakov v triede. U nás tak do dvadsať, v mestskej škole v Čchüan-čou šesťdesiat. No nečakajte trojnásobne dlhšiu triedu. Počet lavíc v rade je zhruba podobný ako u nás, len tých radov je príslušne viac. Aj tu žiaci sedia v laviciach po dvoch. Celá škola blízko severnej brány má asi tritisíc žiakov.

Deň začína príchodom do školy, väčšinou v sprievode rodičov alebo starých rodičov. Po niekoľkých vlnách prípadov šialencov krvavo útočiacich na školákov, býva v mestách v časoch keď žiaci prichádzajú alebo odchádzajú pred školou v pohotovosti niekoľko policajtov.

cinskaskolaŠkolský dvor.

Školský týždeň sa začína zhromaždením na dvore, pri ktorom sa pozoruje vztýčenie zástavy.
Do školy sa chodí tak ako u nás, čiže s výnimkou voľných dní od pondelka do piatka. Na Vianoce, prirodzene, tu žiadne voľno nečakajte, no na náš, kalendárny, Nový rok bolo voľno aj druhého januára. O to viac voľna je na Čínsky nový rok o mesiac pár týždňov neskôr.

Druháci majú doobeda tri štyridsaťpäť minútové vyučovacie hodiny, no učitelia neraz kašlú na záverečné zvonenie.

Potom majú obedovú prestávku, cez ktorú idú domov. Školská jedáleň tu nie je, desiatu si nenosia. Po obede ich čakajú ešte ďalšie, možno trochu voľnejšie, tri hodiny a po nich rôzne mimoškolské krúžky. Spolusediaca má okrem niekoľkých krúžkov cez týždeň po škole aj sobotný krúžok pekného písania trvajúci od osemnástej do dvadsiatej.

Deti sa učia čínštinu (tempom zhruba tisíc znakov za rok trvá dosiahnutie dnešnej oficiálnej gramotnosti celý prvý stupeň, čo je tu celá základná škola) a matematiku, k čomu majú ešte výtvarnú a hudobnú výchovu (každý s vlastnou píšťalkou). Na cudzí jazyk pre druhákov v škole časopriestor nie je.

Telocvik, ak nie je nahradený niečím dôležitejším, prebieha na dvore vo forme dvoch pomaly odbehnutých kolečiek a kúska v rýchlom tempe. Na to telocvičný úbor nie je potrebný.

To, že žiaci čínskej školy v nej majú povinne oblečenú jej školskú uniformu som už písal inde. Na uniforme je pripnutý štítok, z ktorého je jasné kto sú a do ktorej triedy chodia.

U nás mala druhákov na starosti jedna učiteľka, druhá len na hodinách angličtiny. Tu sú učiteľky špecializované.

Každú chvíľu sa niečo hodnotí, či už úloha alebo písomka.
Neviem či bude súhlasiť každý, no písomka z matematiky ja u nás oveľa ľahšia. V Číne máte dvanásť minúť na sto, niektoré z nich sú slovné úlohy, niektoré majú iba číselné zadania. Pripomínam, že čínski druháci už na polrok zvládajú násobilku do sto, čo naše školstvo necháva až na štvrtý ročník.

Písomka z matematiky alebo z čínštiny sa boduje, všetko správne je za sto bodov.
Domáca úloha z čínštiny sa hodnotí písmenami s plusmi a mínusmi, napríklad A+. Za najlepšie áčka dáva učiteľka dobré nálepky. Hodnotí sa aj aktivita na hodine aj domáce úlohy. Tie môže kontrolovať od svojho stola, premietajúc to pre všetkých. Za zlé správanie môžu nálepky ubudnúť.

S blížiacim sa polrokom sa všetko okrem čínštiny a matematiky eliminuje. Dokonca aj prestávky sa skracujú na nutné cikacie minimum. Na polročné prázdniny už teraz dostali zo dve desiatky strán domácej úlohy. (Nakoniec ich len z čínštiny schytali zhruba päťdesiat, plus prečítať päť kníh podľa vlastného výberu.)
Na Troch kráľov mali celé doobedie matematiku a absolvovali dve písomky.

A učiteľka bila deti. Počet bodov nedosiahnutých na asi dôležitej písomke výnimočne premietla do počtu švihnutí paličkou na ruku, za každú načatú desiatku jedno. Tentokrát v celej triede nedostali len tí, čo nepísali. Také šťastie.

Časom ešte možno čo-to dopíše: Tibor Blažko

Kvȏli spamu je diskusia uzavretá. Príspevky posielajte cez tblazko@gmail.com.

Reklamy